Klimatická pomoc USA: Môžeme dať ročne 100 mld.

Dnes sa na záverečných rokovaniach v Kodani zúčastní i americký prezident Barack Obama. Pozitívnym znamením je i to, že USA sa rozhodli pripojiť sa k finančnej klimatickej pomoci. Americké peniaze by sa mali použiť najmä na čisté energetické technológie.

Do roku 2020 môžu USA poskytovať ročne 100 mld. dolárov (69,8 mld. eur) ako finančnú klimatickú pomoc pre rozvíjajúce sa krajiny, uviedla včera (17.12.) americká ministerka zahraničia Hilary Clinton. Prostriedky by sa mali využiť najmä na inštalovanie čistých energetických technológií v tretích krajinách a mali by sa vyskladať z rôznych zdrojov, verejných a súkromných.

Americká pomoc je však naviazaná na monitoring, informovanie a overovanie, ako sa s peniazmi nakladá. Monitorovať sa budú najmä Čína a ďalšie novo sa objavujúce veľké ekonomiky. Peking sa už nechal počuť, že s overovaním nesúhlasí, pretože je to prejav zásahu do jeho štátnej suverenity.

Návrh deklarácie z Kodane zaväzuje bohaté krajiny, aby spoločne prispievali chudobným ročne aspoň 100 mld. dolárov do roku 2020, informuje agentúra Reuters. Text tiež hovorí, že atmosféra sa nesmie otepliť o viac ako 2 Celziové stupne.

Európska únia a Japonsko pre obdobie 2010 – 2012 už prisľúbili po 10 a 15 mld. dolárov na tzv. „rýchlo štartujúce“ projekty.

Oznámenie USA o výške pomoci je povzbudzujúce, ale práca sa tým nekončí, upozorňuje švédsky minister životného prostredia Andreas Carlgren: „Potrebujeme ďalšie kroky, aby sme sa ubezpečili, že dokážeme vytvoriť potrebné politické momentum.“ V tomto smere je potrebné najmä to, aby ako USA, tak i Čína prijali ambiciózne a právne záväzné interné emisné ciele.

„Je to všetko o nich. Ak nebudú USA a Čína pripravené predstaviť právne záväzné ciele, polovica emisií na Zemi nebude pokrytá právnou dohodou. Bez nich klimatický problém nevyriešime,“ doplnil Carlgren.

USA by mohli ponúknuť klimatickú pomoc aj vo vyššej hodnote, verí José M. Barroso, predseda Európskej komisie: „Naozaj od nich očakávam, že oznámia niečo viac. Prezident Obama neprichádza, aby zopakoval, čo sa píše v návrhu legislatívy,“ povedal Barroso pred novinármi.

Kjótsky protokol asi predsa prežije

V Kodani padne rozhodnutie aj o tom, či sa do roku 2012 ponechá Kjótsky protokol alebo sa dojedná nová zmluva, ktorá by ho okamžite nahradila. Ricardo Lagos, niekdajší prezident Chile a terajší poradca generálneho tajomníka OSN pre klímu, hovorí, že Kjóto je v centre kodanských rozhovorov.

„Ak chceme dohodu, musíme nájsť spôsob, ako Kjóto udržať pri živote,“ vyhlásil pre EurActiv. Za Kjótsky protokol a zachovanie tzv. „dvojrýchlostného prístupu“ sa vyjadrili i Čína a ďalšie rozvojové krajiny.

„Európska únia a Japonsko prišli s ambicióznym programom. Je jasné, že Kjóto pretrvá,“ doplnil Lagos. Pripustil však, že od jeho schválenia sa mnohé zmenilo. Dnes je napríklad Čína členom skupiny krajín G20, od ktorej sa vyžaduje prevzatie časti zodpovednosti. Otázkou podľa neho zostáva, ako to zabezpečiť tak, aby sa princípy Kjóta neporušili, ale aby sa zohľadnila miera historickej  zodpovednosti za klimatický problém.

Ako spraviť z dobrovoľného záväzné?

Ďalšou témou je, ako spraviť dobrovoľné záväzky chudobnejších krajín právne záväznými, hovorí Lagos. Záväznosť je dôležitá pre predchádzanie podobným rozkolom, ako v Kodani. Rokovania predlžujú nielen dlhé diskusie o tom, koľko by mali bohaté krajiny vyčleniť na klimatickú pomoc, ale tiež o tom, či by mali krajiny ako India alebo Čína spraviť zo svojich oznámených klimatických cieľov právne záväzné limity.

Lagos dopĺňa, že nateraz priechodná sa javí iba cesta definovania záväzkov na základe tzv. NAMAs – národných plánov pre zmiernenie dôsledkov zmeneného podnebia. Tieto záväzky by však mali byť podľa istých ukazovateľov porovnateľné s právne záväznými cieľmi rozvinutých krajín.

Cesta k právnej záväznosti cieľov definovaných v NAMAs bude potom viesť cez ich počet, verí poradca generálneho tajomníka OSN. Hovorí: „Ak sa navrhne podstatné množstvo plánov pre zmiernenie dôsledkov v novo sa objavujúcich ekonomikách a v krajinách so stredným príjmom, je možné, že by sa stali záväznými.“

V hre je v súčasnosti aj zámer Pekingu podporiť opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v rámci čínskeho energetického mixu na 15 percent. Na druhej strane, ak i USA Kjótsky protokol neratifikovali, mohlo by sa im povoliť prijať obdobný právne nezáväzný cieľ, dopĺňa bývalý prezident Chile.

„Ak si zvážite, že súčasná legislatíva, o ktorej sa rokuje v americkom Kongrese, by mohla byť NAMA, potom by sa mohla stať [de facto] záväznou, ak by aj ostatní predložili podobné návrhy,“ zdôrazňuje

Hilary Clinton: Amerika nebude rozdávať peniaze len tak

USA ponúkajú štedrú klimatickú pomoc 100 mld. dolárov ročne v horizonte do roku 2020, ale krajiny musia povoliť medzinárodné podrobné preskúmanie, ako sa peniaze použili, znie hlavné posolstvo americkej ministerky zahraničia Hilary Clinton.

Čína a India nesúhlasia a hovoria, že do svojej štátnej suverenity si nedovolia zasahovať. Washington však na oboch veľkých znečisťovateľov tlačí, aby sa právne zaviazali, že medzinárodnej inšpekcii umožnia verifikáciu.

„Musí existovať vôľa po transparentnosti. Ak nebude, možnosť dosiahnuť dohodu bude mŕtva. Neustále to opakujeme,“ vyhlásila ministerka Clinton.

USA tiež trvajú na tom, že Peking sa nemôže skrývať za rúšku pokladania sa za rozvíjajúcu sa krajinu. Čína je najväčším producentom CO2 a jedného dňa sa stane najväčšou ekonomikou sveta, čo odôvodňuje výzvy na jasné a overiteľné ciele v oblasti znižovanie tvorby emisií skleníkových plynov, zdôraznila šéfka americkej diplomacie.

Pokiaľ ide o okamžité peniaze na podporu tzv. „rýchlo štartujúcich“ projektov pre obdobie do roku 2012, americká ministerka zaujala len veľmi vágne stanovisko. Americký hlavný vyjednávač Todd Stern presnil, že Amerika prijme svoj spravodlivý podiel v tom prípade, ak sa v Kodani dosiahne dohoda.

Afričania sa zvezú zadarmo

Pokiaľ ide o krajiny Afriky, nemožno ich pokladať ani za štáty so stredným príjmom, ale ani za rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky. To ich plne kvalifikuje, aby boli čistým poberateľom klimatickej pomoci, hovorí Lagos.

„Všetko to znamená, že africké krajiny sa zvezú zadarmo,“ doplnil.

USA opäť meškajú

OSN ocenila, že sa Barack Obama rozhodol zúčastniť aj na záverečnom rokovaní konferencie COP15. Zdôraznil tiež, že je vidieť, ako Washington kompletne zmenil svoj postoj ku klimatickému problému. Stále však ide len o fázu tranzície.

„Obama hovorí, že sa mu nepodarí dosiahnuť ambiciózne ciele do roku 2020, ale je si vedomý, že do roku 2030 môže byť na rovnakej úrovni ako Európska únia,“ hovorí bývalý chilský prezident. Dopĺňa: „Všetci ale vieme, že po roku 2020 budeme musieť proti emisiám bojovať.“

Ricardo Lagos, ale i bývalý prezident Botswany a terajší špeciálny vyslanec OSN pre klimatické zmeny Festus Mogae, veria, že v Kodani sa podarí dosiahnuť dohodu na poslednom rokovaní, vyhlásili obaja pre EurActiv. Podľa nich sa žiadny z lídrov nemôže vrátiť domov s prázdnymi rukami. „Ak [v nich] chcú niečo mať, myslím, že niečo musia dať,“ uzavrel Lagos.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA