Klimatická štúdia: Päťpercentná šanca na záchranu sveta

Šanca, že sa globálne otepľovanie podarí zastaviť do konca storočia pod hranicou dvoch stupňov Celzia, je asi päťpercentná, tvrdí nová klimatická štúdia.

Kvôli globálnym trendom v hospodárstve, emisiách a populačnom raste je extrémne nepravdepodobné, že sa otepľovanie planéty podarí zastaviť pod hranicou dvoch stupňov Celzia, ako to predpokladá parížska klimatická dohoda.

Parížska dohoda, podpísaná 195 krajinami, sa zaväzuje, že celosvetová priemerná teplota narastie o „podstatne menej ako 2 stupne Celzia“ v porovnaní s úrovňou predpriemyselnej doby. Stanovuje si tiež ambiciózny cieľ obmedziť rast na 1,5 stupňa. Šanca na jeho dosiahnutie je podľa štúdie asi jednopercentná.

„Sme bližšie k hrane, než si myslíme“, tvrdí Adrian Raftery z Washingtonskej univerzity, ktorý viedol výskum na štúdii zverejnenej v Nature Climate Change. „Ak sa chceme vyhnúť prekročeniu hranice dvoch stupňov, ostáva nám veľmi málo času. Verejnosť by mala byť veľmi znepokojená.“

Hranica dvoch stupňov bola stanovená aj na základe odporúčaní klimatických vedcov. Nárast teploty o vyššiu hodnotu spôsobí spustenie zmien s katastrofálnymi následkami – podstatné zvýšenie hladiny morí, suchá, vlny horúčav, a následné sociálne nepokoje.

Aj klimatické zmeny sú bezpečnostnou hrozbou, ozýva sa z NATO

O týchto rizikách hovorí iná štúdia, uverejnená v pondelok 31. júla. Podľa nej by klimatické zmeny spôsobili do roku 2030 globálne 60 000 úmrtí, v 2100 by to bolo 260 000 úmrtí.

Podľa štúdie Univerzity Severná Karolína zhoršia rastúce teploty stav znečistenia ovzdušia.

Rozhodujúca je uhlíková intenzita

Washingtonská štúdia tvrdí, že s 90-percentnou pravdepodobnosťou narastie priemerná globálna teplota do roku 2100 o 2-4,9 stupňa. Realizoval by sa tak stredný scenár otepľovania, modelovaný Medzivládnym panelom pre klimatické zmeny.

Nový výskum analyzuje trendy vo vývoji svetovej populácie, hrubého domáceho produktu na hlavu a uhlíkovej intenzity za posledných 50 rokov.

Na základe štatistických modelov pokrývajúcich široké spektrum emisných scenárov prichádza štúdia k záveru, že kľúčovým faktorom rozhodujúcim o budúcnosti otepľovania bude uhlíková intenzita – množstvo CO2 emitovaného na každú jednotku ekonomickej aktivity.

Technologický pokrok by mal počas tohto storočia pomôcť znížiť uhlíkovú intenzitu až o 90 percent. Najrýchlejšie by mala klesať v Indii a Číne, dvoch rýchlo rastúcich spotrebiteľoch energie. No tento pokles nebude dosť rýchly na to, aby pomohol zastaviť rast teplôt pod dvoma stupňami.

Svetová populácia by mala do konca storočia narásť na asi 11 miliárd ľudí. Vplyv na rast teplôt by však mal byť minimálny: väčšina nárastu populácie sa bude týkať subsaharskej Afriky, ktorá je malým emitentom skleníkových plynov.

Je známe, že záväzky prijaté krajinami podľa Parížskej dohody nebudú stačiť na obmedzenie rastu teplôt pod 2 stupne. Nádej sa však vkladala do periodických revízií, pri ktorých by krajiny mohli prijať prísnejšie limity.

Ambície však zatienilo rozhodnutie Donalda Trumpa stiahnuť podpis USA spod klimatickej dohody. Spojené štáty sú stále druhým najväčším producentom emisií.

Aké sú skutočné dôsledky odstúpenia Washingtonu od Parížskej dohody?

„Ak sa aj nepodarí dosiahnuť cieľ 2 stupňov, je dôležité niečo robiť“, tvrdí Raftery. „Čím viac porastie teplota, tým horšie budú následky.“

„Varujeme pred každým pokusom použiť naše výsledky na ospravedlnenie tvrdení, že keďže sa prekročeniu hranice 2 stupňov nevyhneme, je neskoro robiť čokoľvek. Práve naopak. Vyhnúť sa vyšším nárastom teploty, aké predpokladá náš model, je ešte dôležitejšie. A vyžaduje si to urgentné kroky.“

Raftery priznal, že výhľad by mohla „zásadne“ zmeniť prelomová technológia. No technologické pokroky za posledných 50 rokov ako počítače, robotika, hybridné automobily, internet, elektronické vstrekovanie paliva a pod. zvyšovali uhlíkovú efektívnosť len o asi 2 percentná ročne, bez veľkých skokov.

Predpovede sú zložité, no konať treba

Andrew Dessler, klimatický vedec z  A&M univerzity v Texase, ktorý sa na štúdii nepodieľal, označil jej závery za „rozumné“. Zároveň upozornil, že nie je jednoduché presne odhadnúť pravdepodobnosť teplotných scenárov.

„Súhlasil by som s tým, že zotrvanie pod 2 stupňami a 1,5 stupňom je nepravdepodobné, a veľmi, veľmi nepravdepodobné. No tento výskum prináša falošný pocit presnosti. Zajtra môže niekto vyvinúť bezuhlíkový zdro energie, ktorý začne každý používať.“

„Ak sa pozriete na prijímanie technológií a kroky podniknuté v prípade ozónovej vrstvy a kyslých dažďov, je jasné, že tieto veci sa môžu zmeniť rýchlejšie, než ľudia predpovedajú.“

Podľa Desslera by mal byť hlavným faktorom zníženia emisií pokles cien energie z obnoviteľných zdrojov. Pomôcť by ale mohli ďalšie opatrenia, napríklad cena uhlíka.

Podľa Johna Stermana, akademika z MIT Sloan Sustainability Initiative, je výskum „urgentnou výzvou konať“. Výskum MIT ukázal, že záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody spomalia globálny nárast teplôt do 2100 o asi 1 stupeň. Tento záver nesprávne interpretoval Donald Trump, keď oznámil odchod USA z dohody.

„Urgentne potrebujeme agresívnejšie politiky, táto štúdia nemá byť chápaná ako dôkaz, že nič nemožno urobiť.“

https://euractiv.sk/clanky/energetika/summit-eu-cina-na-klime-sa-dohodli-na-obchode-nie/

 

REKLAMA

REKLAMA