Klimatická zmluva sa musí vyhnúť Kongresu, tvrdia Francúzi

Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius v pondelok otvoril 10 dňovú klimatickú konferenciu OSN v nemeckom Bonne.

Cieľom konferencie je skrátiť približne 80 stranový dokument, ktorý sa koncom roka stane novou medzinárodnou klimatickou dohodou. Návrh je v súčasnosti len 4232 riadkov textu a výpis požiadaviek jednotlivých krajín OSN, ktoré sú často protichodné a nesúvislé.

Šéfka klimatického oddelenia OSN Christiana Figueres však vidí nádej a tvrdí, že atmosféra je lepšia a produktívnejšia ako počas rokovaní v Kodani v roku 2009, ktoré sa skončili fiaskom.

„Namiesto obviňovania sa, ako počas Kodani, sa tu tvorí niečo ako aliancia, krajiny spolupracujú,“ povedala pre agentúru Reuters.

Jedným z problémov je určiť záväznosť dohody. Najväčší znečisťovatelia  na čele s USA a Čínou preferujú nezáväznú dohodu založenú na národných príspevkoch a ukotvenú v domácich právnych predpisoch. 

Rozvojové krajiny, EÚ, ale najmä ostrovné štáty, ktorým v dôsledku zmeny klímy hrozí zánik uprednostňujú záväznú medzinárodnú zmluvu najlepšie vo forme protokolu. Podľa agentúry Reuters viaceré krajiny, ako napríklad Bolívia, dokonca presadzujú vytvorenie medzinárodného tribunálu, ktorý by zmluve „dodal ostrie“ a zaručil by jej vymožiteľnosť.

Očakáva sa skôr kompromisná pozícia. Francúzsky šéf diplomacie Laurent Fabius varoval delegátov, aby zmluvu naformulovali tak, že si nebude vyžadovať  odobrenie amerického Kongresu. Ten je momentálne ovládaný Republikánmi skeptickými k zeleným politikám a globálnemu otepľovaniu.

„Vieme, aká je politika v USA. Či sa nám to páči ale nie, ak to (klimatická zmluva) príde pred Kongres, ten to odmietne,“ citoval ministra britský denník the Guardian.

Krajiny meškajú, biznis volá po jasných pravidlách

Na rozdiel od Kjótskeho protokolu bude nová zmluva založená na tzv. národných príspevkoch, v ktorých si každá krajina určí, čo je schopná a ochotná urobiť pre znižovanie emisií skleníkových plynov.

Do dnešného dňa však zaslalo svoje národné príspevky iba 38 z 190 členských krajín OSN a to vrátane 28-členného európskeho bloku.  

Napriek tomu, že zvyšok sveta vrátane najväčších znečisťovateľov ako je Čína či India „mešká“ so zverejnením svojich záväzkov už niekoľko mesiacov, mnohí experti sa neobávajú a očakávajú, že sa tak stane už v najbližších týždňoch.

„Myslím, že mnoho krajín si len teraz uvedomilo koľko času reálne potrebujú…Nie je to iba o národnom pláne, ale aj celoštátna diskusia s vládnymi predstaviteľmi a občianskou spoločnosťou  o tom, aká je vízia pre našu krajinu pre rok 2050 a kam sa chceme posunúť,“ povedala pre EurActiv Liz Gallagher z environmentálnej skupiny E3G.

Len niekoľko dní pred začatím rokovaní vyzvalo šesť európskych ropných a plynárenských firiem vrátanie Royal Dutch Shell, BP a ENI, aby OSN zaviedlo celosvetový trh s uhlíkom podobný tomu, ktorý „funguje“ v EÚ. Spoločnosti by si tak mohli nakupovať potrebné emisie za trhovú cenu.

Zelení aktivisti sú skeptickí. Greenpeace napríklad list považuje za „dymovú clonu,“ pretože úloha trhu s uhlíkom v rámci Parížskej zmluvy stále nie je jasná.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA