Klimatické zmeny: reagujeme príliš pomaly

Globálne otepľovanie spôsobuje veľké environmentálne zmeny rýchlejšie, než sa očakávalo. Teplota Zeme sa blíži k nebezpečným hodnotám a prechod k nízkoemisnej ekonomike je pomalý, tvrdia klimatickí experti.

Svet je na tom horšie, než predpokladali najpesimistickejšie predpovede Medzivládneho panela pre klimatické zmeny (IPCC), povedal na utorkovej (11. novembra) konferencii v Bruseli Johan Rockström, výkonný riaditeľ Štokholmského environmentálneho inštitútu.

Oceány, pralesy a ďalšie prírodné systémy strácajú schopnosť absorbovať CO2, tvrdí Rockström. Varuje, že „nemôžeme vylúčiť, že katastrofický bod zlomu nastal hoci aj dnes“.

Podobný názor má Lord Nicholas Stern, profesor London School of Economics a autor známej Sternovej správy (2006), ktorá prakticky posunula klimatické zmeny do stredu pozornosti, keď prepočítala náklady neriešenia klimatických zmien.

Stern však na konferencii pripustil, že „náklady nekonania sme podcenili, pretože emisie rastú rýchlejšie, než sme si mysleli, a stav planéty sa zhoršuje rýchlejšie“.

Spíkri sa zhodli, že sa EÚ nemôže vzdať záväzku zníženia emisií CO2 o 20% do roku 2020. Existujú však obavy, že niektoré z nových členských krajín, spolu s Talianskom, zablokujú prijatie energeticko-klimatického balíka pretože sa obávajú, že poškodí ich domáci priemysel.

Ak by sa aj krajiny EÚ dohodli na výraznom znížení emisií skleníkových plynov, a pridali sa k nim aj ostatné rozvinuté štáty, bude ešte potrebné získať zásadné záväzky od Číny, Indie a ďalších rýchlo rastúcich rozvojových ekonomík, v vysokou závislosťou na výrobe energie z uhlia a silne znečisťujúcim priemyslom.

Čína tvrdí, že chce prispieť ku globálnym klimatickým snahám, svoj podpis pod medzinárodnú dohodu však podmieňuje finančnou pomocou a transferom „zelených technológií“ z rozvinutých krajín. Čínsky premiér Wen Jiabao na konferencii v Pekingu (7.-9. november) vyhlásil, že bohaté krajiny by sa mali vzdať „neudržateľného životného štýlu“ a viac pomáhať chudobným krajinám prispôsobiť sa dopadom klimatických zmien.

No globálna finančná kríza a hroziaca recesia vrhá pochybnosti na možnosť masívneho transferu prostriedkov a technológií do rozvojového sveta. Peniaze by sa mohli nájsť v zdanení globálnych finančných transakcií a obmedzení daňových rajov, povedal konferencii Franz Josef Redermacher, z nemeckej univerzity v Ulme.

Účastníci konferencie očakávajú, že nová americká administratíva pod vedením Baracka Obamu prinesie „obrovskú zmenu“ a zásadne prispeje k podpísaniu medzinárodnej dohody, ktorá nahradí Kjótsky protokol. Niektorí experti však varujú, že americkú podporu nemožno, aj pri zmene vlády, považovať za istú, pretože závisí od viacerých faktorov, predovšetkým spolupráce Číny.

REKLAMA

REKLAMA