Klimaticko-energetický balík: európske ambície slabnú

Francúzske predsedníctvo „kladie všetko na rokovací stôl“ v „zúfalej“ snahe nájsť dohodu o klimaticko-energetickom balíku ešte do konca roka, informovali EurActiv zdroje blízke rokovaniam v Rade.

sarkozy zamyslený
Zdroj: TASR/AP Photo/Michel Euler

Pozadie

V januári 2008 predstavila Komisia sériu návrhov, ktoré mali premeniť politické záväzky členských krajín z marca 2007 na legislatívu. Obsahujú okrem iného znižovanie emisií CO2 o 20% do roku 2020, a do toho istého roku dosiahnutie 20% podielu obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe.

Pilierom legislatívnych návrhov je posilnenie systému obchodovania s emisiami (ETS) tak, že sa postupne skončí bezplatné prideľovanie emisných povoleniek a firmy ich budú musieť kupovať na aukciách, rozdelenie 20% záväzku zníženia emisií medzi jednotlivé členské krajiny a odvetvia v sektoroch nepokrytých ETS, ako aj konkretizácia povinnosti zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov pre každý členský štát, podľa jeho kapacít a súčasného stavu.

Balík obsahuje aj legislatívny rámec regulujúci geologické uskladňovanie CO2 zachyteného z výroby energie.

Veľký ústupok

Francúzske predsedníctvo sa snaží dosiahnuť dohodu do konca roka. Preto predložilo kompromis, ktorý ustupuje väčšine požiadaviek neochotných členských krajín – bezplatné emisné povolenky pre uhoľné elektrárne, finančné kompenzácie energeticky intenzívnym odvetviam a široké využitie emisných redukcií v tretích krajinách (investície do projektov smerujúcich k znižovaniu emisií v tretích krajinách sa budú členským štátom „počítať“ ako domáce redukcie).

Podľa návrhu Paríža by mali krajiny, v ktorých výroba elektrickej energie závisí od uhlia na viac ako 30%, právo na bezplatné prideľovanie povoleniek ešte niekoľko rokov po spustení revidovaného ETS v 2013. Francúzi tak zašli omnoho ďalej ako jeden z hlavných kritikov plánov Komisie, Poľsko, ktoré žiadalo bezplatné povolenky pri viac ako 60% závislosti výroby elektriny od uhlia. Komisia pôvodne navrhovala, aby sektor energetiky musel od roku 2013 všetky emisné limity kupovať na aukciách.

Ak sa prijme návrh Predsedníctva bude to znamenať, že prakticky všetky členské krajiny, okrem Írska, Francúzska a Británie, získajú právo na výnimku.

Všetko pre dohodu

Francúzsko, ktoré bude držiteľom predsedníctva EÚ do konca roka, teraz rokuje s Parlamentom a Komisiou. Posledné trojstranné rozhovory prebehli 25. novembra v Bruseli.

Detaily z rokovaní za zavretými dverami sa objavujú len veľmi pomaly. Kusé správy zo zdrojov blízkych vyjednávaniam však naznačujú, že členské štáty rozoberú niektoré zo základných prvkov pôvodného návrhu Komisie. Hlavným cieľom je dohodnúť sa do konca roka 2008.

Rokuje sa napríklad aj o finančnej kompenzácii pre energeticky intenzívne sektory, ktorým ETS zdvihne ceny elektrickej energie. Predsedníctvo navrhlo mechanizmus údajne pod tlakom Nemecka, ktoré malo kritizovať Paríž za ľahkosť, s akou prijímal množstvo poľských požiadaviek. Ochota Francúzov ustupovať požiadavkám Varšavy mala Berlín viesť k tomu, aby asertívnejšie pritlačil na prijatie vlastných výnimiek.

Objavujú sa aj špekulácie, že Paríž vytvoril mechanizmus podľa modelu subvencií v Spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorej je Francúzsko veľkým obhajcom.

Emisné „odpustky“

Podľa niektorých zdrojov je oslabený aj návrh legislatívy určujúcej spôsob rozdelenia celkového záväzku znižovania emisií medzi členské krajiny v sektoroch, ktoré nespadajú pod ETS. Ak bude schválený návrh Predsedníctva, členské štáty budú môcť až 70% svojej povinnosti znižovať emisie splniť tým, že budú investovať do „zelených“ rozvojových projektov v tretích krajinách.

Cena slabého kompromisu

Environmentálne organizácie sa obávajú, že takto prijatý klimatický balík bude prakticky „mŕtvy“. Finančné kompenzácie pre energeticky intenzívne sektory „torpédujú“ ETS a budú si vyžadovať reformu celého systému, tvrdí Sanjeev Kumar, koordinátor pre ETS v bruselskej pobočke organizácie WWF.

Objavili sa tiež obavy, že slabá kompromisná dohoda podkope dôveryhodnosť EÚ v medzinárodných klimatických rokovaniach. „Všetci čakajú, ako EÚ zlyhá“, povedal 19. novembra v Bruseli Michael Zammit Cutajar, bývalý šéf Rámcovej konvencie OSN pre klimatické zmeny (UNFCCC).

Ďalšie kolo globálnych klimatických rokovaní začne už čoskoro v Poznani (1.-12. december 2008).

Druhé čítanie

Aj sa aj podarí nájsť v Rade dohodu, kritickým štádiom bude plenárne zasadnutie Parlamentu 17. decembra. Klimaticko-energetický balík potrebuje súhlas EP a mnohí europoslanci vyhlasujú, že nebudú akceptovať slabý kompromis. Legislatíva by tak musela vstúpiť do druhého čítania, čo by jej prijatie oddialilo.

Podľa dobre informovaných zdrojov České predsedníctvo počíta s možnosťou, že sa rokovania natiahnu až do budúceho roka. Podľa zatiaľ neoficiálnej verzie pracovného programu sa ich bude údajne pokúšať uzavrieť do volieb do EP.

Ďalšie kroky

  • 1. december: ďalšie trojstranné rokovania Rada – Parlament – Komisia o ETS
  • 1.-12. december: klimatické rokovania OSN v Poznani
  • 3.-4. december: parlamentná debata o klimatickom a energetickom balíku
  • 4.-5. december: Rada pre životné prostredie, diskusia o balíku a priebehu rokovaní v Poznani 6. december: francúzsky prezident N. Sarkozy navštívi Varšavu a pokúsi sa dohodnúť podporu pre kompromis
  • 8.-9. december: Rada pre energetiku, aj na nej sa bude diskutovať o balíku
  • 11.-12. december: Summit EÚ, Brusel
  • 15. december: trojstranné rokovania o výsledkoch summitu
  • 17. december: hlasovanie o balíku na plenárnom zasadnutí Parlamentu

REKLAMA

REKLAMA