Klimatický a energetický balíček je takmer schválený

Európski lídri dospeli v piatok k dohode o klimatickom a energetickom legislatívnom balíku. Viacerí z nich sa nechali počuť, že týmto krokom európska 27-ka potvrdila svetové líderstvo v boji proti klimatickým zmenám. Kartami však môže zamiešať Európsky parlament; zelení poslanci avizovali, že sa chystajú „vykopnúť nemecké výnimky.“

„Zasluhujeme si svoju rolu lídra,“ povedala po piatkovom summite lídrov EÚ nemecká kancelárka, Angela Merkelová. Hlavy členských krajín sa v Bruseli (11.-12. december) dohodli na kompromisnom znení energetického a klimatického legislatívneho balíka. Merkelová pre novinárov doplnila, že jej krajina bola počas rokovaní „veľmi úspešnou“ a prispela k vyslaniu „dôležitého signálu“ delegátom svetových klimatických rokovaní v Poznańi.

Obdobný optimizmus neskrýval v piatok ani britský premiér, Gordon Brown. Povedal, že „princípy, ktoré sú základom Európskeho líderstva v klimatickej oblasti, [dohoda] obháji.“ Pridali sa k nemu aj ďalší, medzi nimi  napríklad:

  • taliansky premiér Silvio Berlusconi charakterizoval dosiahnutý kompromis ako „veľmi uspokojivý,“
  • francúzsky prezident Nicolas Sarkozy je presvedčený, že dohoda má „historickú“ povahu.

Čo prináša dosiahnutý kompromis?

Klimatický a energetický balíček potvrdzuje cieľ do roku 2020 znížiť celkové emisie CO2 v EÚ-27 o 20% v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Na druhej strane, text predstavuje niekoľko ústupkov, najmä voči ťažkému priemyslu, ktorý je náročný na spotrebu energií. Súčasne, členským krajinám je dovolené napĺňať národné ciele aj prostredníctvom financovania programov na znižovanie emisií na území chudobnejších krajín sveta. Tento podiel môže dosiahnuť až 70%. Kritici dosiahnutého kompromisu namietajú, že ústup od pôvodných ambicióznych návrhov môže mať pre EÚ viacero medzinárodných následkov.

Pripoja sa USA?

José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie, pri príležitosti schválenia energetickej a klimatickej legislatívy vyzval „USA, aby sa pripojili k Európe a [spoločne] viedli svet k tejto planetárnej iniciatíve.“

V priebehu ostatných dní prezradil novozvolený americký prezident, Barack Obama, svoje nominácie na posty v tíme, ktorý bude zodpovedať za oblasť energetiky. Medzi nimi sa nachádzajú:

  • Steven Chu, ktorý je nositeľom Nobelovej ceny za fyziku a aktívne sa venuje výskumu alternatívnych palív,
  • Carol Browner, niekdajšia poradkyňa viceprezidenta USA, Ala Gora, ktorý sa považuje za klimatického „guru.“

Tieto signály mnohí interpretujú ako zámer nasledujúcej administratívy USA prijať ambiciózne kroky na potlačenie tzv. „uhlíkovej stopy.“ Nie je vylúčené, že Washington sa nestane vážnym konkurentom Bruselu na post svetového klimatického lídra. Angela Merkelová však takéto špekulácie odmieta a poukazuje na fakt, že zatiaľ čo USA si stanovili za cieľ znížiť mieru emisií CO2 do roku 2020 na úroveň z roku 1990, EÚ chce dosiahnuť o 20% nižšiu mieru, čo je ambicióznejší zámer.

Čo na to Parlament?

O klimatickom a energetickom balíku by mali 17. decembra hlasovať európski poslanci. Skupina Zelených už avizovala, že sa hodlá pripomienkovať závery, na ktorých sa dohodli lídri v Bruseli. Claude Turmes pre EurActiv hovorí: „Musíme vykopnúť nemecké výnimky a [v oblasti] zdieľania úsilia sa môžeme posunúť k druhému čítaniu.“

Existuje pravdepodobnosť, že väčšina európskych poslancov sa vyjadrí proti formuláciám, na akých sa dohodli lídri na summite. Takýto krok by znamenal oddialenie definitívneho schválenia legislatívneho balíka.

Pre francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho je prioritou definitívne schválenie balíka do konca aktuálneho roka, teda do skončenia Francúzskeho predsedníctva. V prípade, ak by Parlament odmietol kompromis lídrov, Sarkozy naznačil možnosť zvolania mimoriadneho summitu lídrov na konci roka – 27. decembra.

REKLAMA

REKLAMA