Klíme má pomôcť švajčiarsky vysávač CO2. Otázkou je cena (+video)

Oxid uhličitý odsatý zo vzduchu sa dá využiť v poľnohospodárstve a energetike.

Ak sa má Parížska dohoda naplniť, musí podľa magazínu Science z atmosféry zmiznúť 5 miliárd ton CO2 každoročne až do roku 2050. Len vtedy sa podarí splniť hlavný cieľ klimatickej dohody – obmedziť otepľovanie zemského povrchu do konca storočia na 2°C v porovnaní s predpriemyselným obdobím.

Už teraz je jasné, že súčasné záväzky krajín o znížení emisií skleníkových plynov nebudú stačiť na splnenie tohto cieľa. Vystúpenie Spojených štátov z klimatickej dohody, ktoré avizoval prezident Donald Trump, vyhliadky ešte zhoršilo.

Aké sú skutočné dôsledky odstúpenia Washingtonu od Parížskej dohody?

Švajčiarska firma Climeworks však tvrdí, že má riešenie. Už teraz prevádzkuje zariadenie na vysávanie CO2 v mestečku Hinwil pri Zürichu. Do roku 2025 plánuje svoju technológiu rozšíriť tak, aby každý rok zachytávala 1 percento ročných svetových emisií CO2. Má to však jeden háčik: cenu.

Achillova päta sú náklady

Climeworks svoj koncept vysvetlil portálu CarbonBrief. Firma, ktorú založili v roku 2009 študenti ETH Zürich, využíva metódu priameho zachytávania vzduchu. Stroje vysávajú a potom filtrujú vzduch a zvyknú sa preto označovať za „umelé stromy“, vysvetľuje CarbonBrief.

Dlhodobou „Achillovou pätou“ tejto metódy sú podľa portálu náklady. Rôzne štúdie ich odhadujú na 400 – 1000 dolárov za tonu CO2. Súčasné náklady Climeworks sú 600 dolárov.

Firmy vypúšťajúce emisie nakupujú povolenky v Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami za niečo vyše 6 dolárov. Pri takýchto nákladoch by sa im teda zariadenia Climeworks neoplatilo kúpiť.

Reforma emisných kvót prešla v Rade cez odpor deviatich štátov

Spoluzakladateľ Climeworks priznáva, že ich náklady sú privysoké. Pripomína však, že sú nižšie ako minulé odhady pre využívanie podobných technológií.

„Sme jednoznačne presvedčení o tom, že keď postavíme verziu dva, tri a štyri, dokážeme znížiť náklady. Vďaka zníženiu nákladov v najbližších 3 – 5 rokoch by sme sa mali dostať na cenu 200 dolárov za tonu. Náš dlhodobý cieľ je 100 dolárov za tonu CO2,“ povedal Christoph Gabald pre CarbonBrief.

Komerčný záujem nestačí

Odhady nákladov pre vysávanie CO2 zo vzduchu sú oveľa vyššie ako náklady na zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS), ktorá sa sústredí na emisie v koncentrovanejšej podobe. A bola to technológia CCS, o ktorej šéf Eurelectric Francesco Starace minulý týždeň povedal, že „je príliš drahá, nepraktická.“

To však Climeworks neodrádza. Vysatý oxid uhličitý už teraz predáva pestovateľom zeleniny, ktorí ho využívajú v obrovských skleníkoch. Partnerstvo s cieľom vyrábať obnoviteľné zdroje energie uzavrel aj s nemeckou automobilkou Audi. CO2 sa dá takisto využiť pri produkcii sýtených nápojov.

„Víziou našej spoločnosti je zachytávať jedno percento svetových emisií do roku 2025, čo je veľmi ambiciózne, ale uskutočniteľné,“ povedal Gabald.

Firma si uvedomuje, že „to nepôjde bez politickej vôle, napríklad bez stanovenia ceny uhlíka.“ Logicky sa teda vysávanie CO2 „nedá uskutočniť len prostredníctvom komerčných nástrojov.“

Aj dlhodobá rentabilnosť Climeworks sa ešte len ukáže. Na 20-miliónovú investíciu sa zatiaľ vyskladali 15 miliónmi dolárov súkromný investor a 5 miliónmi švajčiarsky štát prostredníctvom grantov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA