Kodaň: CCS sa zatiaľ na zoznam čistých technológií nezapíše

Technológia zachytenia a uskladnenia emisií uhlíka (CCS) sa nepridá na zoznam čistých technológií, ktoré sa považujú za hlavné nástroje pre boj s klimatickými zmenami v rámci Mechanizmu čistého rozvoja. Delegáti v Kodani odložili otázku CCS o minimálne rok.

Klimatickí vyjednávači v Kodani posunuli rozhodnutie o osude technológie zachytenia a uskladnenia emisií uhlíka (CCS) minimálne na budúci rok. CCS sa teda tak skoro nezapíše na zoznam čistých technológií, ktorých inštaláciu v chudobnejších štátoch môžu bohaté krajiny podporiť a započítať si ušetrené emisie vo forme tzv. off-setových emisných povoleniek.

Návrh na doplnenie CCS do zoznamu čistých technológií, ktoré sa podporujú v systéme Mechanizmu čistého rozvoja (CDM) Kjótskeho protokolu, prišiel od niektorých krajín, ktoré majú potenciál pre rozvoj tejto technológie. Okrem toho, že technológia zamedzuje úniku CO2 do atmosféry a mohla by tvoriť dodatočné emisné povolenky, pre ťažobné spoločnosti predstavuje tiež  riešenie, ako sa dostať k spodným zásobám ropy alebo zemného plynu na už uzatvorených ropných poliach.

Niektoré krajiny však v spojitosti CCS „registrujú obavy o dôsledky tohto možného pripísania [do zoznamu] a zdôrazňujú viacero nezodpovedaných otázok“, píše sa v návrhu pracovného dokumentu o CCS.

Technológiu, ktorá sa z hľadiska budúcnosti javí ako sľubná, by mala posúdiť poradná skupina vedcov, ktorí asistujú usporiadateľovi COP15 – Rámcovej konvencii OSN o klimatických zmenách (UNFCCC). V hodnotení by sa mala zamerať na tému spoľahlivosti a možného úniku emisií z geologických útvarov, kde sa budú uskladňovať, píše sa v pracovnom dokumente.

Vedecký tím UNFCCC by mal zaujať stanovisko k CCS buď do začatia ďalšej svetovej konferencie v Mexiku (december 2010) alebo v Juhoafrickej republike (december 2011).

„Aby sa mohlo zachytenie oxidu uhličitého a jeho uskladnenie v geologických formáciách započítať v rámci Mechanizmu čistého rozvoja, [technológii] sa musí zreteľne priznať dlhodobá spoľahlivosť uskladňovacích miest, vrátane spoľahlivosti pred presakovaním [CO2] počas a po skončení obdobia financovania projektu, a musia sa jasne definovať hranice projektov,“ zdôrazňuje pracovný dokument.

Hlavnými európskymi investormi do technológie sú Spojené kráľovstvo, Nemecko a Nórsko. Do projektov CCS investujú i USA. V októbri vláda vo Washingtone definovala v rámci hospodárskeho stimulačného balíka 12 projektov CCS a podporila ich sumou 1,4 mld. dolárov. Na začiatku decembra prišla z USA správa, že Američania investujú dodatočných 979 mil. dolárov do ďalších troch projektov.

Európska únia minulý týždeň oznámila, že rovnako v rámci plánu na hospodársku obnovu podporí šesť demonštračných projektov v hodnote jednej miliardy eur.

Veľký záujem o zapísanie CCS do zoznamu čistých technológií má najmä firma Royal Dutch Shell, ktorá je v tomto smere technologickým priekopníkom.

„Dnes niektoré z krajín, ktoré sú najväčšími spotrebiteľmi uhlia, ukazujú, že s uhlím to tak ako doteraz nepôjde,“ vyhlásil na októbrovej konferencii o CCS Ed Miliband, britský minister pre energetiku a klimatické zmeny. Doplnil: „Potrebujeme technologickú spoluprácu v oblasti know-how a vytvárania kapacít a v Kodani potrebujeme dosiahnuť dohodu o financovaní, ktorá môže dostať CCS do rozvíjajúcich sa krajín.“

Environmentalistov však technológia CCS nenadchla. Argumentujú, že jej spoľahlivosť sa zatiaľ nedokázala. Súčasne je jej slabinou vedľajší účinok, ktorý znamená odvrátenie pozornosti od skutočných nízkouhlíkových energetických zdrojov, napríklad obnoviteľných zdrojov energie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA