Komisia dá viac na ekologickú dopravu. V Rade jej hrozí oklieštenie

Kým európska exekutíva zvyšuje financovanie elektromobilov, národné vlády sa bránia nižším emisiám.

Cieľom projektu ELIPTIC je skúmať možnosti elektrifikácie verejnej dopravy s využitím súčasnej infraštruktúry. Má prispieť k tomu, aby sa stala chrbtovou kosťou elektromobility v európskych mestách. ELIPTIC získal z európskeho programu na podporu výskumu Horizont 2020 šesť miliónov eur.

Na podobné projekty pôjde v budúcnosti viac peňazí. Elektromobilita je jedna z oblastí, ktoré bude Horizont 2020 financovať vo vyššom objeme. Európska komisia to avizovala v oznámení Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie z konca novembra 2016.

Okrem výskumu sa oznámenie venuje aj financovaniu zo súkromných zdrojov a legislatíve pre podporu zelených inovácií. Aktivisti však už teraz varujú pred oklieštením emisných limitov v doprave.

Viac peňazí na výskum

„Rast vedený inováciami nie je len o náprave zlyhaní trhu, ale o určovaní smeru a vytváraní nových trhov,“ povedal na SET Plan – Central European Energy Conference X eurokomisár pre vedu, výskum a inovácie Carlos Moedas.

Komisia chce podľa neho „určiť smer“ rozhodnutím, v ktorých oblastiach bude financovať výskum. Oznámenie, ktoré Moedas predstavil na bratislavskej konferencii, počíta s vyšším financovaním v štyroch oblastiach: dekarbonizácia budov, obnoviteľné energie, skladovanie elektriny a elektromobilita.

Ročné financovanie týchto oblastí z Horizontu 2020 sa v rokoch 2018 – 2020 zvýši o 35 percent v porovnaní s obdobím 2014 – 2015.

Na výskum v týchto oblastiach sú v ďalšom období vyčlenené dve miliardy eur.

Nový finančný nástroj

V oblasti elektromobility chce Komisia v prvom rade podporiť rýchly rozvoj a zavedenie novej generácie elektrických vozidiel založených na pokročilých batériových technológiách.

„V Komisii si uvedomujeme, že máme dosť dobre vybudovanú infraštruktúru pre alternatívne palivá, chýbajú nám však autá,“ zdôvodnil začiatkom decembra pre portál EurActiv.sk popredný expert Komisie na dopravu Helmut Morsi.

Komisia však bude pokračovať vo financovaní inovatívnej nabíjacej infraštruktúry, ako aj prepojenejšieho mestského dopravného systému s využitím digitálnych technológií.

Verejné prostriedky má doplniť financovanie zo súkromných zdrojov. Pritiahnuť ich má nový finančný „Nástroj pre čistejšiu dopravu“ (Cleaner Transport Facility, CTF).

„Ťahúň“ inovácií: legislatíva

CTF je podľa Moedasa opatrením na opravu zlyhaní trhu. Verejné záruky totiž zabezpečia účasť súkromného sektora na príliš rizikových projektoch, do ktorých by inak nešiel.

Ďalším takýmto opatrením je plánovaná legislatíva. Podľa Moedasovho oznámenia má byť „ťahúňom“ inovácií, a to aj v doprave.

Komisia plánuje analýzu a revíziu stratégií na obdobie po roku 2020 pre ľahké úžitkové vozidlá, nákladné autá, autobusy a autokary.

V kontexte zeleného verejného obstarávania tiež navrhne zmenu smernice o ekologických vozidlách.

Kľúčové nariadenie

Moedasova stratégia venovala len zmienku už predloženej legislatíve pre priame zníženie emisií v doprave.

Je ňou nové nariadenie o zdieľanom úsilí pre roky 2021 – 2030, ktoré Komisia predstavila ešte v júli. Nariadenie pokrýva sektory, ktoré nepodliehajú obchodovaniu s emisnými kvótami, vrátane dopravy.

Návrh predpokladá celkové zníženie emisií o 30 percent, Slovensko má cieľ -12 percent.

O návrhu však ešte len rokujú európski zákonodarcovia – Európsky parlament a Rada EÚ. A podľa mimovládky Transport & Environment mu hrozí vážne oklieštenie.

Zníženie emisií na nulu

Ak chce naplniť cieľ Parížskej dohody, musí Európska únia znížiť svoje emisie v doprave takmer na nulu.

Ambícia zadržať oteplenie povrchu Zeme na dvoch stupňoch Celzia do konca storočia (v porovnaní s predpriemyselným obdobím) si totiž vyžaduje od Európy pokles exhalátov o 94 percent do roku 2050.

Na hrane tohto cieľa je nové nariadenie o zdieľanom úsilí z dielne Komisie.

Transport & Environment to tvrdí na základe štúdie nemeckého Öko-Institut zverejnenej v decembri.

Odpor členských štátov

„Európske vlády – zvlášť talianska a poľská – sa však snažia zničiť aj tento neadekvátny cieľ na úrovni -30 percent do roku 2030,“ varovala mimovládka. „Niektoré krajiny obhajujú pozície, ktoré by znížili ambíciu tohto nástroja o polovicu.“

Za „veľmi ambicióznu“ označil novú legislatívu aj slovenský minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). A to ako predseda Rady EÚ, ktorú až do decembra zastupuje.

„Je to veľmi ambiciózny cieľ, pretože pre Slovensko de iure znamená znížiť po roku 2020 emisie v sektoroch mimo ETS (v rámci nového nariadenia) až do výšky 25 percent oproti roku 2005,“ uviedol Sólymos v júli pre EurActiv.sk.

Doprava je pritom kameňom úrazu nariadenia. Predstavuje až štvrtinu celkových emisií v EÚ.

REKLAMA

REKLAMA