Komisia je za 30-percentné zníženie emisií

Hospodárska recesia znížila cenu opatrení pre znižovanie miery tvorby emisií CO2. Európska komisia preto navrhne zvýšenie cieľa 20 percent do roku 2020 na 30 percent, vyplýva z návrhu komuniké, ktoré získal portál EurActiv.

Boj proti emisiám skleníkových plynov zlacnel v dôsledku hospodárskej krízy. Ročná cena opatrení klesla približne o 22 mld. eur v porovnaní s tým, ako sa odhadla v roku 2008 pri prijímaní klimatického a energetického balíka, píše sa v neverejnom návrhu komuniké Európskej komisie, ktoré získal portál EurActiv

Cena za znižovanie miery tvorby emisií sa v roku 2008 odhadla na 70 mld. eur ročne, dnešné odhady hovoria o 48 mld. eur ročne.

Európska komisia v kontexte vyššie spomenutých čísel navrhne, aby EÚ sprísnila svoj emisný cieľ a do roku 2020 znížila ako celok mieru svojich emisií nie o 20, ale o 30 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Sprísnenie cieľa si podľa Komisie vyžaduje aj schéma obchodovania s emisiami CO2. Ak sa cieľ nezvýši, neudrží sa cena 30 eur za tonu CO2, pre akú sa systém navrhol. Ide o dôsledok toho, že ETS bola „v priebehu dlhšieho času viackrát dotknutá“ rôznymi okolnosťami.

Cieľ znížiť mieru tvorby emisií CO2 o 30 percent by si vyžadoval ročné výdavky vo výške 81 mld. eur, resp. 0,54 percenta HDP, ktorého hodnota sa od posledného odhadu zvýšila o 11 mld. eur. Do tretice, krajiny EÚ by z prísnejšieho cieľa získali nepriame benefity, napríklad lepšia kvalita ovzdušia by im ušetrila ročne 6,5 –10 mld. eur na zdravotnej starostlivosti a monitoringu koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší.

Uhlíková daň a clo

Pre oblasti, ktoré nepokrýva schéma obchodovania s emisiami ETS, navrhuje Komisia uvaliť celoeurópsku uhlíkovú daň. Finančné nástroje, ktoré smerujú k nízko-uhlíkovej spoločnosti, by mohli byť súčasťou ďalšieho rozpočtového obdobia, vyplýva z dokumentu.

Komisia tiež skúma možnosť zavedenia taríf na vonkajších hraniciach. Dovozcovia tovarov, ktoré sa vyrobia v krajinách s menej prísnou environmentálnou legislatívou, by museli napríklad nakupovať príslušné množstvo emisných povoleniek, ktoré by fiktívne vykryli emisie stojace za výrobou dovážaných komodít.

Komisia pripúšťa, že opatrenia na vonkajších hraniciach by mohli „zapríčiniť odvetné opatrenia“ a „dokonca i zabrzdiť medzinárodné vyjednávania“ o nástupcovi Kjótskeho protokolu.

Exekutíva tiež v dokumente pripúšťa, že bude náročné posudzovať širokú paletu tovarov z hľadiska produkcie emisií CO2. Preto navrhuje uvaliť tarify skôr iba na dovoz niektorých komodít, ktoré sú medzinárodne štandardizované – napríklad oceľ alebo cement.

Sanjeev Kumar, analytik think-tanku E3G, hovorí, že ak by sa komuniké prijalo, „malo by skoncovať s diskusiou o [opatreniach na] hraniciach“. Návrh textu označil za „dobrý krok vpred“. Podľa neho, EÚ by spravila najlepšie, ak by svoje klimatické ciele pripútala k limitom v rámci ETS.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA