Komisia odrádza štáty od spaľovania odpadkov

Európska exekutíva predložila nové iniciatívy v obehovom hospodárstve. Chce lepšie prepájať investorov a inovátorov.

Investori a inovátori v zelenej ekonomike nie sú dostatočne prepojení. Myslí to Európska komisia, ktorá minulý týždeň navrhla novú iniciatívu.

V marci má vzniknúť platforma na podporu financovania obehového hospodárstva, ktorá spojí investorov a inovátorov. Komisia ďalej predložila oznámenie o energetickom zhodnocovaní odpadu a novú smernicu o nebezpečných látkach v elektrických zariadeniach.

Aktivisti ocenili, že Komisia volá v oznámení po skoncovaní s dotáciami pre spaľovne. Ľutujú však z odporúčania neurobila povinnosť zakotvenú v legislatíve.

Pridá sa aj Európska investičná banka

Nová platforma na podporu financovania obehového hospodárstva „posilní prepojenie medzi existujúcimi nástrojmi … a potenciálne vytvorí nové nástroje na financovanie projektov v oblasti obehového hospodárstva,“ píše sa v tlačovej správe Komisie.

Obehové hospodárstvo má za cieľ opätovné využitie surovín a materiálov. Jeho najdôležitejšou zložkou je zhodnocovanie odpadov na konci životného cyklu. Funguje však aj jeho začiatku: výrobky musia byť navrhnuté tak, aby sa dali recyklovať.

Projekty sú už teraz financované zo štrukturálnych fondov a prostredníctvom iniciatívy InnovFin, ktoré sa opiera o Horizont 2020.

Na platforme sa bude zúčastňovať okrem Komisie a národných bánk aj Európska investičná banka (EIB), ktorá spravuje Európsky fond pre strategické investície.

Stane sa Únia lídrom v ekologickom podnikaní?

„Mnohé zmeny (súvisiace s prechodom na zelenú ekonomiku) pôsobia pri prvom pohľade obmedzujúco pre naše hospodárstvo, avšak skrývajú sa za nimi aj veľké podnikateľské príležitosti,“ uviedol šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek na minulotýždňovom workshope, ktorý organizoval slovenský envirorezort.

Európa má podľa neho „všetky predpoklady na to stať sa svetovým lídrom v udržateľnom a ekologickom podnikaní.“

Chrenek pripomenul, že v období 2014-2020 môže Slovensko čerpať 937 miliónov eur zo štrukturálnych fondov v operačnom programe Kvalita životného prostredia.

Šéf zastúpenia EIB Radek Ossowski-Barbettti na workshope povedal, že banka „je najväčším poskytovateľom financií v oblasti klimatických zmien. „Je lídrom vo vydávaní zelených bondov,“ dodal Ossowski-Barbetti.

Spaľovne nemajú (dlhodobú) budúcnosť

Európska exekutíva minulý týždeň predložila tiež stratégiu v oblasti zhodnocovania odpadov v spaľovniach a ďalších zariadeniach.

Štátom s vysokým podielom skládkovania odporučila sústrediť sa v prvom rade na separovaný zber odpadu a recykláciu. Až potom by sa mali zamerať na budovanie spaľovní, a to z dlhodobého hľadiska.

Podiel zmiešaného odpadu sa totiž bude postupne znižovať.

Krajinám s vysokým podielom spaľovania Komisia odporúča zvýšiť poplatky za spaľovanie, znížiť dotácie pre spaľovne a zastaviť ich výstavbu.

Problém spaľovania na úkor recyklácie trápi napríklad Nórsko, ktoré je tiež súčasťou jednotného európskeho trhu.

Aktivisti chcú záväznú legislatívu

Hnutie Zero Waste Europe (ZWE) ocenilo iniciatívu Komisie. Podľa aktivistov však nezaujala dostatočne razantný postoj.

„Napriek pozitívnym odporúčaniam ZWE ľutuje, že Komisia nezahrnula výzvu skoncovať s dotáciami pre energetické zhodnocovanie odpadov do nedávneho návrhu smernice o obnoviteľnej energie,“ napísalo hnutie v tlačovej správe.

„Úspora energií prostredníctvom prevencie a recyklácie sú v súčasnosti podkopané dotáciami nasmerovanými do nižších úrovní (zhodnocovania odpadov) ako je ich spaľovanie,“ spresnilo ZWE.

Aktivisti vyzvali Európsky parlament a členské štáty, aby túto chybu napravili v legislatívnom procese.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA