Komisia vyhýbavo komentuje zákon o odpadoch

Obsiahlejšej analýze dokumentu sa bude venovať „v primeranom čase“.

Europoslanec Richard Sulík (SaS) v rámci svojich právomocí ešte v marci tohto roka opätovne vyzval európsku exekutívu, aby zverejnila argumenty slovenskej vlády, ktorými v januári v Bruseli odôvodnila ustanovenia nového zákona o odpadoch, ktoré podľa neho môžu obmedziť súťaž na slovenskom trhu s odpadmi.  

Problémy, na ktoré poukázali viacerí zainteresovaní a aj samotná Komisia v rámci Vyhodnotenia vnútropripomienkového konania sa týkali najmä ustanovení, ktoré zavádzajú princíp, na základe ktorého môže každá obec uzatvoriť iba jednu zmluvu s tzv. organizáciou zodpovednosti výrobcov (teraz oprávnené organizácie). Tie pre výrobcov zabezpečujú plnenie povinností a potrebné kvóty na vyseparovaný odpad.

Sulík ešte v októbri 2014 upozornil, že „od roku 2004… začali niektoré z oprávnených organizácii rozvíjať systém s obcami a mestami, iné sa …sústredili na komplexnú spoluprácu so zberovými spoločnosťami. Z 12 oprávnených osôb sa iba 1 sústredila na zmluvné vzťahy s obcami. V súčasnosti má zmluvné vzťahy s viac ako polovicou obcí v SR, pričom zastupuje iba 15 % všetkých výrobcov. Zvyšné oprávnené osoby majú zmluvné vzťahy s ostatnými uvedenými subjektmi.“  

Komisia vo vyhodnotení z decembra 2014 konštatovala, že uzavreté zmluvy s obcami „budú naďalej platné a získajú výlučný charakter. Naopak zmluvy … so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu, ak nie sú podložené zmluvou s obcou, stratia právny základ a nebudú platné“.

Exkluzivita zmlúv by podľa Komisie mala „negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu.“ Zástupcovia slovenskej vlády preto museli ustanovenie zdôvodniť priamo v Bruseli.

Eurokomisárka Elżbieta Bieńkowska zodpovedná za vnútorný trh vo svojej odpovedi z konca júla v podstate zopakovala slová predstaviteľov rezortu životného prostredia (MŽP) pod vedením Petra Žigu (Smer-SD).  

„Slovenské orgány vysvetlili, že zmluvné vzťahy so zberovými spoločnosťami, ktoré vyhrali postup verejného obstarávania, nebudú ukončené, len sa budú musieť prispôsobiť novej právnej úprave v tejto oblasti. Naopak všetkým zmluvám medzi existujúcimi schválenými organizáciami a mestami/obcami nebude poskytnutá žiadna ochrana, pretože neboli zadané v rámci postupu verejného obstarávania. Tieto subjekty budú napriek tomu nahradené novými aktérmi v systéme nakladania s odpadom po získaní potrebných povolení,“ cituje vysvetlenie slovenských zástupcov eurokomisárka.  

„Pokiaľ ide o princíp „jedna obec – jedna zmluva“, slovenské orgány objasnili, že existujú niektoré výnimky z tohto princípu,“ uviedla Bieńkowska bez toho, aby bližšie špecifikovala o aké výnimky by malo ísť.  

Čo ďalej?  

Sulík tvrdí, že slovenskí zákonodarcovia nerešpektovali odporúčania Komisie a všetky sporné body ponechali v zákone, ktorý vstúpi do platnosti už v januári 2016.

„Minimálne máme za to, že Slovenská republika neposkytla ohľadne nového zákona o odpadoch Komisii komplexnú informáciu,“ povedala pre EurActiv asistentka europoslanca Richarda Sulíka, Miroslava Pagáčová. „Tieto závery potvrdzuje aj naša komunikácia s viacerými zainteresovanými aj nezávislými subjektmi,“ dodala.   

Potom, čo bol zákon o odpadoch zverejnený v zbierke zákonov SR bola podľa informácií tohto portálu Komisia oficiálne upozornená, že MŽP neakceptovalo jej pripomienky a v súčasnosti vyhodnocuje, či prípad spĺňa podmienky na začatie tzv. infringementu.  

To kedy bude hodnotenie súladu slovenského zákona s európskou legislatívnou ukončené nie je jasné. „Príslušné útvary Komisie budú konečné znenie dotknutého právneho predpisu analyzovať v primeranom čase,“ odpovedala Sulíkovi Bieńkowska.

„V súčasnosti podnikáme ďalšie kroky, ktoré by mali prispieť k vyjasneniu situácie… O ďalšom postupe Vás budeme informovať,“ ukončila Miroslava Pagáčová z kancelárie europoslanca.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA