Komisia vyzýva ku globálnemu ekologickému hospodárstvu

Európska komisia včera (20.6.) predložila usmernenia pre budúcoročnú konferenciu OSN o udržateľnom rozvoji Rio+20. Uviedla „čo, ako a kto“ sa bude podieľať na prechode na ekologické hospodárstvo a navrhla prijať globálny plán pre záväzky aj po ukončení samotnej konferencie.

Zelení ľudia
https://euractiv.sk

Oznámenie predložili komisár pre životné prostredie Janez Potočnik spolu s komisárom pre rozvoj Andrisom Piebalgsom, aby tak zdôraznili význam prepojenia medzi životným prostredím a rozvojom. Ide totiž o dve vzájomne prepojené témy konferencie: prechod na ekologické hospodárstvo v kontexte udržateľného rozvoja a odstraňovanie chudoby a zabezpečenie lepšieho riadenia udržateľného rozvoja.

Janez Potočnik uviedol, že konferencia Rio+20 „sa môže stať začiatkom celosvetového prechodu na globálne ekologické hospodárstvo“.

Andris Piebalgs dodal: „Zmenou klímy a zhoršovaním životného prostredia sú postihnuté predovšetkým rozvojové krajiny. Najviditeľnejším dôkazom sú povodne, suchá a zvyšovanie hladiny morí […] Rio+20 je príležitosťou, ako splniť politický záväzok zlepšiť životnú úroveň miliónov ľudí.“

Včerajšie oznámenie Komisie pripravuje pôdu pre prijatie stanoviska EÚ na konferencii OSN o udržateľnom rozvoji „Rio+20“, ktorá sa bude konať v Riu de Janeiro v júni 2012. Načrtla ciele a konkrétne opatrenia, ktoré by sa mohli vykonávať na medzinárodnej, celoštátnej a regionálnej úrovni a vytvorila základ pre ďalší dialóg s Radou a Parlamentom, občianskou spoločnosťou, podnikateľskou sférou a jednotlivými krajinami v rámci príprav na konferenciu Rio+20. Jednotné stanovisko EÚ sa musí predložiť OSN do 1. novembra 2011.

V ústrety globálnym zeleným trhom

Oznámenie hovorí o potrebe investícií do kľúčových zdrojov a prírodného kapitálu („čo“) – ktorými sú: voda, energia z obnoviteľných zdrojov, morské zdroje, biodiverzita a ekosystémové služby, udržateľné poľnohospodárstvo, lesy, odpad a recyklovanie.

Tieto oblasti sú podľa Potočnika „svojou podstatou prepojené s úsilím o odstránenie chudoby“ a môžu sa stať oblasťami budúceho hospodárskeho rastu a celosvetových trhov.

Navrhnutý spôsob („ako“) je kombináciou trhových a regulačných nástrojov: ekologické dane, odstránenie dotácií, ktoré škodia životnému prostrediu, mobilizácia verejných a súkromných finančných zdrojov, investície do zručností a ekologických pracovných miest. Podľa EK je potrebné vypracovať ukazovatele, ktoré budú odzrkadľovať pokrok v širšom zmysle (z pohľadu životného prostredia aj spoločnosti) a ktoré dokážu fungovať spolu s HDP.

Pre prechod k celosvetovému ekologickému hospodárstvu bude potrebné zlepšiť riadenie a podporiť zapojenie súkromného sektora („kto“), a to posilnením a zjednodušením existujúcich medzinárodných riadiacich štruktúr, napr. zdokonalenie programu UNEP. Zásadný význam bude mať aj podstatne väčšie zapojenie a angažovanosť podnikateľskej sféry a občianskej spoločnosti.

Cestovná mapa pre zelené hospodárstvo

Podľa Komisie je okrem zaistenia dohodnutej vízie a cieľov potrebné vytvoriť plán pre zelené hospodárstvo, cestovnú mapu, ktorá by aj po skončení summitu Zeme systematicky „načrtla rozsah medzinárodných, regionálnych a národných činností s míľnikmi, ukazovateľmi a cieľmi, rovnako ako mechanizmami pre monitorovanie celkového pokroku“.

Východzím cieľ takejto cestovnej mapy je povzbudiť krajiny k vytvoreniu stratégií pre ekologizáciu ich hospodárstva a stanoveniu časového rozvrhu pre aktivity na národnej aj regionálnej úrovni. Pokrok by sa monitoroval „kľúčovými indikátormi a globálne dohodnutým systémom pre environmentálne a sociálne účtovníctvo,“ napríklad vybudovaním celoeurópskych „environmentálnych ekonomických účtov“.

Ďalšie kroky

  • do 1. novembra 2011: Komisia vypracuje jednotné stanovisko EÚ a predloží ho OSN
  • 4.-6. jún 2012: konferencia Rio+20

Pozadie

Po dvadsiatich rokoch od Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (1992) budú svetoví lídri opäť rokovať v druhom najväčšom brazílskom meste Rio de Janeiro. Takzvaný Summit Zeme sa zameria na ekologické hospodárstvo v kontexte udržateľného rozvoja, odstraňovanie chudoby a inštitucionálny rámec udržateľného rozvoja.

REKLAMA

REKLAMA