Koniec biopalivám z potravín?

Europoslanci obmedzili používanie biopalív z poľnohospodárskych plodín. Nová generácia eko palív je však v nedohľadne.

Environmentálny výbor Európskeho parlamentu včera (14. apríl) odsúhlasil kompromisný návrh, ktorý obmedzí využívanie biopalív z potravín v dopravnom sektore EÚ na 7 percent.

EÚ v rámci boja za vyššiu kvalitu životného prostredia v roku 2003 podporila minimálnymi cieľmi alternatívu k motorovej nafte a benzínu. Do roku 2010 bol podiel biopalív prvej generácie už na úrovni približne 6 percent, pričom sa do roku 2020 mal zvýšiť až na 10 percent.

Biopalivá vyrobené z poľnohospodárskych plodín, ako sú napríklad kukurica, repka, sója, či palmový olej podľa viacerých expertov prispievajú k odlesňovaniu a zvyšovaniu cien potravín. Les, či pôda pôvodne určená na pestovanie obilnín sa totiž často využíva na pestovanie finančne výhodnejších energetických plodín a to najmä v krajinách tretieho sveta.

Vedci z Utrechtskej Univerzity len nedávno prišli so štúdiou, na základe ktorej tvrdia, že zmene využívania pôdy by sa dalo zabrániť, ak by sa biopalivá produkovali na nedostatočne využívaných pôdach, ktorých je na Slovensku približne 400 tisíc hektárov.

„Po rokoch lobingu priemyslu v členských štátoch je táto dohoda slabšia než pôvodný návrh Komisie, ale vysiela jasný signál, že biopalivá prvej generácie už nemajú v Európe budúcnosť,“ reagoval na prijatie smernice Pietro Cloprisco zo skupiny Transport  zo skupiny Transport and Environment.

Hoci 7 percentné obmedzenie platí celoeurópsky, členské štáty si môžu stanoviť aj prísnejšie kritériá.  „Ponechanie rozhodnutí na členských štátoch neposkytne trhu istotu, iba ho ďalej roztriešti,“ upozornil výkonný riaditeľ biotechnologickej spoločnosti Novozymes Thomas Nagy.

Naopak slovenských biopalivárom sa zdá kompromis príliš ambiciózny. „Pre slovenských výrobcov biopalív je optimálny 8% limit, vtedy vieme zabezpečiť plnenie emisných cieľov o úsporách v doprave do roku 2020,“ hovorí Peter Kostík zo Združenia pre výrobu a využitie biopalív (ZVVB).

„Návrh zďaleka nerieši všetky otázky ohľadom biopalív a zavádza nesystémové opatrenia. Riešenia sporných bodov prenechali národným vládam,“ dodal.

Nová generácia biopalív v ohrození

Ďalším sporným bodom smernice je otázka podpory biopalív druhej generácie, ktoré sa vyrábajú z rias, alebo niektorých druhov odpadov, čím predchádzajú odlesňovaniu, alebo zaberaniu poľnohospodárskej pôdy.

Pôvodne sa uvažovalo o prijatí spoločného záväzného cieľa 0,5% pre tieto biopalivá. Nové znenie smernice dáva členským štátom voľnosť stanoviť si do 18 mesiacov vlastný orientačný cieľ.

Výrobcovia sa však obávajú neistoty, ktorá nie je naklonená investíciám do nekonvenčných biopalív.

Veríme, že nájdeme spoločnú reč s ministerstvom hospodárstva a ostatnými zúčastnenými stranami o výške nezáväzného cieľa. Bez toho nemáme žiadnu istotu, potrebnú na investície do výskumu a do budovania výrobných kapacít druhogeneračných biopalív. Pomohlo by nám, ak by bol cieľ prijatý vo forme zákona,“ nanačil za slovenských výrobcov Peter Kostík.

Európsky parlament formálne návrh odklepne na plenárnom zasadnutí koncom apríla. Uzatvorí tak tri roky tvrdých negociácií medzi členskými štátmi a ostatnými inštitúciami EÚ, ktoré presadzovali prísnejšie pravidlá.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA