Kto pocestuje do Poznańe s akou pozíciou?

Poznań sa stane od pondelka hosťujúcim mestom svetovej klimatickej konferencie OSN, na ktorej by sa mal začať hľadať kompromis v otázke klimatického režimu po roku 2012. Pri tejto príležitosti vydala Organizácia spojených národov správu, ktorá informuje o stanoviskách jednotlivých krajín.

Ľad, DeviantArt: Miso H.
Foto: www.mmisso.com

Pred blížiacou sa svetovou klimatickou konferenciou v Poznańi (1.-12. december 2008) vydala Organizácia spojených národov (OSN) správu, v ktorej načrtla niektoré základné stanoviská medzinárodného spoločenstva k budúcemu klimatickému režimu, ktorý by mal v roku 2012 nahradiť súčasný Kjótsky protokol. Medzi nimi sa nachádzajú napríklad i tieto:

Krajiny EÚ si kladú za cieľ udržať svetovú teplotu pod dvoma celziovými stupňami. Nástrojom pre neprekročenie teplotnej hranice by sa mala stať predovšetkým svetová schéma obchodovania s emisiami a transfer technológií.

Čína a krajiny Latinskej Ameriky vyjadrujú vôľu v krátkom časovom horizonte znížiť mieru svojich emisií skleníkových plynov o 25-40% v porovnaní s rokom 1990. V horizonte do roku 2050 chcú presadzovať také politiky, ktoré prispejú k zníženiu emisií o 80-95%.

Brazília sa zasadzuje, aby nová dohoda definovala boj proti skleníkovým plynom aj cez ochranu dažďového pralesa a lesov ako takých. Oficiálna brazílska pozícia dodáva: „Úsilie závisí na inštitucionálnych kapacitách, investičnom kapitále, technológii, výskume a rozvoji, vhodných politikách a stimuloch.“

Čína a Skupina 77, ktorá predstavuje v rámci OSN najväčšiu medzivládnu organizáciu rozvíjajúcich sa krajín, zdôrazňujú potrebu technologického transferu v rámci UNFCCC: „Posilnené zmierňovanie a prispôsobovanie sa [klimatickým zmenám] v rámci UNFCCC si vyžaduje urýchlenie rozvoja, rozmiestnenia, prijatia, šírenia a transferu environmetnálne prospešných technológií.“ Skupina krajín zdieľa víziu na vytvorenie viacstranného fondu pre financovanie klimatických technológií.

Brazília a Čína trvajú na tom, že opatrenia pre boj s klimatickými zmenami si vyžadujú rovnocenné prijatie záväzkov, pričom faktorom, ktorý by mal určovať, čo je a čo nie je spravodlivé, je „historická zodpovednosť za klimatické zmeny.“ Inými slovami, ako sa uvádza v pozícii Brazílie, „historická zodpovednosť znamená, že [..] krajiny by mali prispieť k riešeniu podľa [toho, akým dielom] prispeli k problému.“

Čína podporuje vytvorenie finančného mechanizmu, ktorý by posilnil financovanie a tok investícií pre podporu opatrení prevažne v rozvíjajúcich sa krajinách. Nový Zéland a niektoré ďalšie krajiny dodávajú, že ak má byť mechanizmus efektívny, bude si vyžadovať kroky na viacerých úrovniach súčasne. Tie by sa mali týkať okrem iného aj možnosti presmerovanie verejných a súkromných investícií a definovania objektívnych kritérií, na základe ktorých by sa posudzovali návrhy jednotlivých opatrení.

Africké krajiny budú v Poznańi hovoriť jedným hlasom. V piatok (21.11.) podpísalo 53 afrických krajín tzv. Alžírsku deklaráciu, od ktorej si sľubujú posilnenie spoločnej pozície za rokovacím stolom v Poľsku. Experti predpokladajú, že takýto prístup môže viesť k spoločnému kompromisu medzi Afrikou a EÚ, ktorý sa oba bloky budú snažiť presadiť na budúci rok v Kodani.

REKLAMA

REKLAMA