Ľubľana je „najvytriedenejšie“ hlavné mesto EÚ

Hlavné mesto Slovinska triedi najviac komunálneho odpadu v rámci celej Európskej únie. Bratislava opäť zaostáva.

Ľubľana má iba o niečo viac ako 50 tisíc obyvateľov menej ako Bratislava. Jej obyvatelia však už dnes oddelene zbierajú viac ako 61 % odpadu z domácností. Informáciu prinieslo združenie Zero Waste.

Zaujímavosťou je, že hlavné mesto Slovinska pred vstupom do EÚ  v roku 2004 nemalo žiadnu fungujúcu infraštruktúru na recyklovanie plastov, skla či papiera.

V priebehu desiatich rokov sa podarilo verejnej spoločnosti Snaga, ktorá prevádzkuje zber a likvidáciu odpadu v desiatich mestských častiach, predbehnúť aj staré členské štáty a už dnes o 10 % presahuje požiadavky EÚ na rok 2020.

Európsky priemer separátneho zberu je približne 42 % komunálneho odpadu. Priemerný Európan ročne vyhodí 285 kg domáceho odpadu.

Slovinské hlavné mesto má navyše ambíciu do roku 2025 každoročne vyzbierať až 78 % odpadu a podporiť iniciatívy, ktoré pomôžu obyvateľom znižovať celkovú spotrebu.

Bratislava zaostáva

Separovaný zber, ktorý v hlavnom meste Slovenska zabezpečuje spoločnosť OLO, predstavuje približne 27 %[1]. Hoci podľa informácií spoločnosti obsluha triedeného zberu každoročne rastie, Slovensko aj naďalej zaostáva za priemerom EÚ.

Zaujímavosťou je, že na rozdiel od zvyšku Slovenska, Bratislava skládkuje len 4,21 % odpadu, zvyšok je podľa OLO energeticky zhodnotený v spaľovni odpadu.

Spaľovanie odpadu uprednostňujú aj viaceré okolité krajiny. Vo Viedni je ich hneď niekoľko. Ľubľana však týmto smerom ísť napokon odmietla. Namiesto spaľovní sa rozhodla informovať občanov a znižovať nerecyklovateľný odpad na minimum.

Dnes priemerný Ľubľančan vyhodí 121 kg nerecyklovateľného odpadu ročne. Mesto plánuje toto číslo znížiť na 60 kg do roku 2025 a 50 kg do roku 2030.

Aké je tajomstvo úspechu?

Spoločnosť Snaga začala separovaný zber v roku 2002 a to prostredníctvom farebných kontajnerov, ktoré sú známe aj na Slovensku. V roku 2006 začala zbierať biologicky rozložiteľný a záhradný odpad spred dverí obyvateľov hlavného mesta.

Keďže sa systém osvedčil, v roku 2012 spoločnosť odstránila spoločné koše na papier a obaly a začala ich zozbieravať spred dverí. Už počas testovacej fázy v malej mestskej časti Brezovica si Snaga všimla, že v priebehu 1 mesiaca miera recyklácie vzrástla až o 29 percent a tak sa rozhodla uplatňovať tento systém v celom meste.

Spoločnosť následne znížila frekvenciu odvozu zmesového odpadu, zatiaľ čo ten triedený odvážala aj viackrát za týždeň. Tým motivovala občanov k ďalšej recyklácii, pretože tí nechceli, aby sa im kôpky odpadu „váľali“ v domácnosti celé týždne.

Ľubľanský systém je efektívny a úspešný. Nedá sa však úplne preniesť do iných členských štátov. Komisia odpoveďou na parlamentnú otázku rakúskeho europoslanca Georga Mayera opätovne potvrdila, že neplánuje harmonizovať legislatívu o nakladaní s odpadom, pretože by odporovala „princípu subsidiarity“.


[1] 88 % z celkového množstva odpadu v roku 2014 tvoril odpad vyzbieraný na základe zmluvných vzťahov s HM SR BA. Zvyšný odpad bol dovezený na základe komerčnej a obchodnej činnosti spoločnosti OLO a.s.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA