Maledivy chcú presťahovať celý štát

Začiatkom týždňa ohlásil prezident Maledív, že krajina začína premýšľať o „presťahovaní“ celého štátu na iné územie. Kuriózna idea ukazuje, že pre niektoré krajiny je zastavenie klimatických zmien doslova vecou prežitia.

Prvý demokraticky zvolený prezident Maledív Mohamed Nashdeen začiatkom týždňa oznámi, že jeho krajina začne z časti príjmov z cestovného ruchu vytvárať špeciálny fond. Z neho by sa mala kúpiť nová zem pre 300 000 obyvateľov v prípade, že klimatické zmeny dostanú súostrovie pod morskú hladinu. „Sami nemôžeme urobiť nič na zastavenie klimatických zmien, preto si musíme kúpiť zem niekde inde. Je to poistenie pre prípad najhoršieho vývoja“, povedal pre inauguráciou pre britský denník Guardian.

Turistický raj má všetky dôvody na znepokojenie. Najvyššie miesto na 1 200 korálových ostrovoch (z toho 200 obývaných) je 2,3 metra nad hladinou mora. Väčšina povrchu je však nižšie, okolo 1,5 metra nad hladinou. Podľa predpovedí OSN by sa mala hladina svetových oceánov do roku 2100 zdvihnúť o 58 centimetrov, niektorí vedci však varujú pred ešte väčším nárastom. Hrozbou nie je len fyzický zánik súše, ale aj tvrdé ekonomické dopady. Ak budú záplavy ohrozovať pobrežné turistické lokality, hospodárstvo závislé na turistickom ruchu na to tvrdo doplatí.

Myšlienka „kúpy novej krajiny“ tak síce vyzerá kuriózne, je však upozornením na to, že hrozba negatívnych dopadov klimatických zmien je omnoho bezprostrednejšia. O podobnom scenári rokuje s Austráliou aj malý tichomorský ostrov Tuvalu. Akékoľvej „presťahovanie štátu“ by samozrejme bolo spojená s mnohými medzinárodnoprávnymi problémami – otázka štátnej suverenity, občianstva zaniknutého štátu a podobne. Podľa expertov na medzinárodné právo sa tiež môže stať, že najviac poškodené krajiny budú žiadať kompenzáciu od tých, ktoré najviac prispeli ku klimatickým zmenám – USA, EÚ a iné rozvinuté krajiny, ale postupne stále viac aj Čína či India.

Okrem toho, hroziaci „zánik štátov“ je len špičkou ľadovca. Z globálneho hľadiska je omnoho nebezpečnejšie zatopenie husto osídlených oblastí v deltách veľkých riek, napríklad v Bangladéši. Spolu so znehodnotením poľnohospodárskej pôdy prenikaním slanej morskej vody môže vyvolať masívne migračné posuny.

O globálnom boji proti klimatickým zmenám sa bude čoskoro rokovať na konferencii OSN v Poznani. V decembri budúceho roku má byť na rokovaniach v Kodani prijatá medzinárodná klimatická dohoda, ktorá po roku 2012 nahradí Kjótsky protokol. Medzi hlavnými znečisťovateľmi spomedzi rozvinutých a rozvojových krajín sú však stále veľké názorové rozdiely a ochotu zaviazať sa k znižovaniu emisií skleníkových plynov oslabuje aj súčasná finančná kríza.

REKLAMA

REKLAMA