Ministri sa dohodli na všeobecnom návrhu o klimatickej pomoci

Európski ministri financií sa včera (18.5.) dohodli na znení všeobecného návrhu o klimatickej pomoci pre menej rozvinuté krajiny sveta. Nedohodli sa však, ako si medzi sebou rozdelia záväzky.

Krajiny EÚ poskytnú chudobnejším regiónom sveta 2,4 mld. eur ročne v období 2010 – 2012, potvrdila včera (18.5.) Rada ministrov financií deklarovaný záväzok EÚ spred svetovej klimatickej konferencie COP15 v Kodani. Ide o peniaze, ktoré sa použijú na tzv. „projekty s rýchlym financovaním“.

Na druhej strane, ministri sa nedohodli, akým pomerom si rozdelia krajiny celkový finančný záväzok a náklady, ktoré s tým súvisia. Tiež nepadlo rozhodnutie o tom, aký podiel z celkového balíka sa vyčlení na podporu jednotlivých prioritných oblastí – prispôsobenie sa, zmiernenie dôsledkov a technologická spolupráca (transfer technológií).

Podpora projektov s rýchlym financovaním je dobrovoľná a preto nemožno určiť kľúč, na základe ktorého by sa stanovilo, ktorá krajina prispeje akým podielom, zdôvodnili ministri. Podľa nich, EÚ v tomto smere veľmi dbá, aby nevytvorila neželaný precedens pre ďalšie kolá svetových klimatických vyjednávaní. Ďalším dôvodom je tlak zo strany východných členských krajín, ktoré nechcú v tomto období zvyšovať výdavky vo svojich štátnych rozpočtoch.

Súčasná situácia

Z doterajšieho hodnotenia vyplýva, že ciele v oblasti projektov s rýchlym financovaním sa v rámci trojročného obdobia podarí dosiahnuť. Európska komisia a 21 členských krajín už prijali opatrenia, na základe ktorých sa bude môcť uvoľniť pomoc. Nehovoria však o detailných sumách.

Z predbežných odhadov vyplýva, že pomoc pôjde predovšetkým do projektov v oblasti prispôsobovania sa zmenenému podnebiu, v druhom rade na zmiernenie dôsledkov. Finančný transfer sa uskutoční pravdepodobne prostredníctvom bilaterálnych kanálov, konštatuje správa ministrov financií.

Začiatkom tohto roka vláda vo Washingtone sľúbila v prepočte cca 1,4 mld. eur zo svojho rozpočtu pre rok 2011. Z toho 334 mil. eur pôjde na projekty v oblasti prispôsobenia, 710 mil. eur na investície do čistých energetických technológií a zvyšných 347 mil. eur na boj proti odlesňovaniu.

I keď USA prisľúbili pomoc v menšom objeme, jasne stanovili priority, kam bude pomoc smerovať.

Pozície

Európska komisia pokladá skorú mobilizáciu rýchleho financovania za rozhodujúcu, pokiaľ ide o obnovenie svetových klimatických vyjednávaní. Ďalšie kolo sa uskutoční na konci mája v nemeckom Bonne.

Kritici hovoria, že správa ministrov financií nebude mať z hľadiska svetových vyjednávaní takmer žiadny efekt.

Humanitárna organizácia Oxfam International zastáva názor, že EÚ zlyháva, pokiaľ ide o vydanie záruk o príchode peňazí na podporu klimatických projektov.

„EÚ tým, že nie je transparentná vo svojich finančných prísľuboch, podkopáva dôveru rozvíjajúcich sa krajín vo veľmi delikátnom stave tejto hry. Potrebuje otvorený dialóg o tom, ako garantovať, že rozpočty na školy a nemocnice sa navýšia i o klimatické peniaze. Neexistuje náznak, že by sa tak malo stať,“ hovorí Tim Gore, klimatický poradca Oxfam International. „Očakávame, že EÚ vyrieši súčasné nedostatky v komplexnej správe neskôr v tomto roku, ktorá určí i detaily, ako sa peniaze použijú,“ doplnil.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA