Ministri žiadajú „flexibilnú“ ochranu ovzdušia

Česko a Slovensko žiadajú flexibilitu pri znižovaní emisií v rámci revízie smernice o ochrane ovzdušia.

stanoviť limit na emisie metánu. V pracovnom dokumente exekutíva navrhla do roku 2030 obmedziť jeho výskyt v ovzduší až o 30%.

Viaceré členské štáty, vrátane Slovenska a V4, však na včerajšom zasadnutí ministrov životného prostredia dali jasne najavo, že tento plán je príliš ambiciózny a „prekrýva sa“ so 40 % cieľom na znižovanie emisií, ktorý si krajiny stanovili v októbri 2014. Žiadajú preto flexibilitu.

Hlavným cieľom smernice je podľa Komisie znížiť do roku 2030 počet predčasných úmrtí spôsobených znečistením životného prostredia na polovicu. Európska environmentálna agentúra predpokladá, že ročne v EÚ predčasne zomrie na dôsledky znehodnoteného ovzdušia až 400 000 ľudí.

Metán je prchavejší ale zato intenzívnejší skleníkový plyn než oxid uhličitý. Podľa expertov za obdobie 5 rokov zachytí v atmosfére až 100-krát viac tepla ako CO2. V prípade, že človek prichádza s metánom do kontaktu často, môže poškodiť cievy a prispieť k ochoreniam srdca.

Až 40 % škodlivého metánu pritom pochádza z poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat. Ďalšími sektormi je ťažba fosílnych palív a to najmä zemného plynu či odpadové hospodárstvo.

Potrebujeme flexibilitu

Česká republika, podporená Maďarskom, Poľsko, Estónskom a Slovenskom predložila na včerajšom zasadnutí ministrov návrh, na základe ktorého by bola členským štátom zaručená flexibilita v dosahovaní cieľov.

„Ak štáty preukážu, že môžu redukovať  emisie v iných oblastiach, mali by sme im umožniť, aby si čiastočne znížili iné ciele,“ vysvetlil štátny tajomník Ministerstva životného prostredia ČR Ján Kříž.

V centre záujmu je najmä energetický sektor. Česko, ale aj Slovensko pracuje na výstavbe ďalších blokov jadrových elektrární, ktoré sú považované za nízkouhlíkové technológie. Výstavba však trvá roky. Napríklad 3. a 4. blok Mochoviec s prestávkami stavajú už od roku 1985.

Česi preto požadujú do revidovanej smernice zahrnúť možnosť „beztrestného“ prehodnotenia cieľov, v prípade, že napríklad nové atómové zariadenia nebudú spustené do prevádzky.

Nemecký spolkový minister životného prostredia Jochen Flasbarth na stretnutí odmietol diskutovať o zvýšení flexibility pravidiel, pretože podľa neho „ohrozujú súčasné záväzky.“ Navyše podľa Flasbartha už existuje funkčný mechanizmus v rámci tzv. Göteborského protokolu OSN.

Veľká BritániaFrancúzsko zároveň navrhli predĺžiť flexibilitu v rámci protokolu OSN aj po roku 2020.

Záväzné vs. nezáväzné ciele

Lotyšsko, Slovensko, Rumunsko a Poľsko patria medzi členské štáty EÚ, ktoré presadzujú nezáväzné a orientačné ciele. Komisia naopak tvrdí, že bez donucovacieho mechanizmu bude revízia smernice „zbavená obsahu“.

Poliaci sa obávajú, že dodatočné náklady na ochranu životného prostredia by mohli spôsobiť hospodársku recesiu. Navrhli preto presunúť akékoľvek ciele až na rok 2040.

Podľa výpočtov štátneho tajomníka poľského Ministerstva životného prostredia Marcina Koroleca by každý poľský občan musel ročne prispieť 14,46 eurami, pričom priemerné náklady na ochranu ovzdušia v celej EÚ sú medzi 0-8 eur ročne na obyvateľa.

Maďarsko na oplátku vyzvalo k „úplne novej diskusii,“ pretože „nemôžu akceptovať súčasný prístup.“ Podľa štátneho tajomníka rezortu  diplomacie Zsolta Németha by znižovanie metánu a amoniaku zasiahlo maďarské poľnohospodárstvo a vrátilo produkciu na úroveň z roku 1980.

Ďalšie kroky

Hoci pozície členských štátov sú aj naďalej rozdielne, komisár pre životné prostredie, Karmenu Vella, dúfa, že dosiahnu spoločnú pozíciu už čoskoro. Vyjednávania s Európskym parlamentom začnú pravdepodobne už v septembri.

Zdroje blízke environmentálnemu výboru europarlamentu však EurActivu prezradili, že poslanci plánujú presadiť záväzné ciele do roku 2025 a do smernice zahrnúť aj emisie metánu. Vyjednávania spoločného textu preto nebudú jednoduché.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA