MŽP: Nový zákon o odpadoch prinesie revolúciu

Minister Peter Žiga predstavil návrh nového zákona o odpadoch. Opiera sa o rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov, zavádza prísne podmienky výkupu kovov, mení spôsob odstraňovania čiernych skládok, prinesie nový informačný systém financovaný z eurofondov a ďalšie zmeny.

Ministerstvo životného prostredia dnes (11.4.) takmer po roku od vydania legislatívneho zámeru predkladá do medzirezortného pripomienkového konania nový zákon o odpadoch. Má posilniť transparentnosť vzťahov, spravodlivosť a adresnosť v oblasti, kde sa podľa odhadov pohybuje ročne takmer miliarda eur.

Až 27 novelizácií aktuálneho zákona, ktoré reagovali na prijímanie nových európskych smerníc a nariadení, vytvorili istý chaos.

„Myslíme si, že všetky zásadné pripomienky, ktoré pri tvorbe tohto zákona boli vznesené na stole, sme odstránili,“ uviedol minister Peter Žiga na tlačovej konferencii.

Do prípravy zákona bolo zapojené široké spektrum aktérov – zástupcovia zamestnávateľov (RÚZ, AZZZ, Klub 500), Združenie miest a obcí (ZMOS), akademická obec a viedli sa aj bilaterálne rokovania so zástupcami firiem a združení, ktoré pôsobia v odpadovom hospodárstve.

Podľa MŽP zákon zreformuje súčasný systém a prinesie doslova revolúciu v oblasti odpadov.

Organizácie zodpovednosti výrobcov

Zákon sa opiera o zásadu Rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov (RZV) – producent je zodpovedný za výrobok od v celom jeho životnom cykle vrátane fázy odpadu. Bude sa aplikovať na toky odpadov, ktoré upravujú európske smernice a už sú prevzaté do slovenskej legislatívy, t.j. obalové komodity plasty, papier, sklo a kovy, a tiež na elektrozariadenia, batérie a akumulátory, ale aj na nové toky, pri ktorých sa samotní výrobcovia a dovozcovia dobrovoľne prihlásili k jej aplikácii. Ide o vozidlá, minerálne oleje a pneumatiky.

Zrušia sa limity, ktoré dnes musia plniť oprávnené organizácie, keďže výrobcovia a dovozcovia budú zodpovední za plný objem vytriedeného odpadu.

O vytriedený odpad sa na vlastné náklady postarajú nové Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), združujúce pôvodcov odpadov a certifikované ministerstvom. Po vzniku OZV pre konkrétnu komoditu, zanikne povinnosť výrobcov a dovozcov prispievať na ňu do Recyklačného fondu, čím dôjde k postupnému utlmeniu jeho aktivít. Recyklačný fond by mal definitívne zaniknúť 31. marca 2016 a jeho prostriedky sa využijú napríklad na podporu triedeného zberu.

Podmienkou autorizácie OZV bude preukázanie, že dokáže pokryť prúd daného odpadu na celom území Slovenska vrátane najvzdialenejších a najmenších obcí. Ak nedôjde k dohode medzi obcou a OZV, využije sa systém žrebovania, avšak jeho detaily sa podľa ministra ešte majú doladiť.

Zákaz skládkovania vytriedeného odpadu

Zákon zakáže, aby vytriedený odpad skončil na skládkach. Podľa štatistík Eurostatu dnes putuje 74 % u nás vyprodukovaného komunálneho odpadu na skládky, pričom často aj vytriedeného, a zvyšok sa recykluje alebo zhodnocuje. V moderných krajinách je pomer opačný.

Obyvatelia budú motivovaní k separácii – čím viac odpadu vytriedia, tým menší objem bude mať nevytriedený zmesový odpad, za ktorý zostáva zodpovedná obec a za ktorý platia poplatok. Podľa odhadov ministerstva by sa náklady obcí za odpad mohli znížiť až o tretinu. Túto úsporu následne môžu premietnuť do nižších poplatkov za odpad.

Poplatky za odpad by pre ľudí mali klesnúť aj preto, že po novom v nich nebudú zarátané náklady na likvidáciu drobného stavebného odpadu. Za ten si bude platiť každý osobitne podľa objemu vtedy, keď ho privezie na zberný dvor.

Zefektívnenie systému, zníženie nákladov

Prenos celej zodpovednosti  nákladov na OZV by nemal priniesť zdraženie výrobkov. Už teraz je v cene výrobkov zahrnutý poplatok za ich recykláciu, pri elektrospotrebičov sa dokonca priamo uvádza jeho výška. Firmy pôsobiace na trhu sa musia chovať ekonomicky a ich výrobky cenovo konkurencieschopné.

OZV, ktoré budú mať dohľad nad odpadom v celom jeho cykle, budú silno motivované k zefektívneniu systému a znižovaniu nákladov od zberu, cez dopravu, spracovanie až po recykláciu.  

Podľa aktuálnej legislatívy sú výrobcovia a dovozcovia povinní plniť limity, avšak nedokážu ovplyvniť to, kam odpad smeruje, ako sa spracuje a za akú cenu. Skúsenosti napríklad zo Švédska ukazujú, že po zavedení tohto princípu došlo až k 10-násobnému zníženiu nákladov.

Čierne skládky

Momentálne sa na Slovensku eviduje asi 2000 čiernych skládok. Za tento opustený odpad zodpovedajú mestá a obce podľa katastra. Pri príprave zákona sa ZMOS usiloval preniesť túto zodpovednosť na vlastníka pozemku, resp. štát, a odbremeniť samosprávy od veľkého finančného bremena pri ich odstraňovaní. Výsledný kompromis nadväzuje na systém financovania legálnych skládok, ktorých je u nás asi 120.

Ich prevádzkovatelia platia obci poplatok za umiestnenie v jej katastri. Po novom má 60 % tohto poplatku smerovať do rozpočtu obce alebo mesta a 40 % do Environmentálneho fondu, ktorý zriadi špeciálny účet, z ktorého sa bude financovať odstránenie čiernych skládok. Ministerstvo odhadlo, že pôjde približne o 5 miliónov eur ročne.

Starostovia sa majú naďalej aktívne zapájať do monitorovania vzniku čiernych skládok a byť motivovaní k ich eliminácii. Ponesú časť nákladov avšak len pokiaľ ide o fyzickú prácu pri ich odstraňovaní, napr. aj formou aktivačných alebo verejnoprospešných prác. Odvoz odpadu a jeho likvidáciu zabezpečí Environmentálny fond.

Sprísnenie výkupu kovov

Nový zákon sprísňuje výkup kovov od fyzických osôb – nepodnikateľov s cieľom eliminovať pokračujúce krádeže kovov. Prvotný zámer ministra bol úplný a celoplošný zákaz výkupu kovov.

Napokon sa ustúpilo obavám zberní druhotných surovín, ktorí zamestnávajú ľudí a investovali do technológií na spracovanie šrotu, i spracovateľom odpadov, ktorí kovový šrot využívajú ako vstupnú surovinu vo výrobe. Ide o železiarne v Podbrezovej, oceliarne v Strážskom a spoločnosť U. S. Steel Košice.

Zberne budú musieť zaviesť niekoľko opatrení:

  • budú mať povinnosť uskladniť vykúpený kov na 7 dní na ploche monitorovanej kamerou
  • musia používať ciachovaných a certifikované váhy, pričom prejdú novým procesom certifikovania orgánom štátnej správy
  • budú mať povinnosť viesť online účtovníctvo
  • platby za výkup nebude možné uhrádzať v hotovosti, len na účet v banke, čo posilní identifikovateľnosť osoby, ktorá kov „našla“
  • vykupovatelia budú platiť zrážkovú daň, čo znamená príjem pre štátny rozpočet.

Ministerstvo si stanovilo trojročné monitorovacie obdobie pre efektívnosť tohto sprísnenia podmienok. Ak nepovedú k zníženiu krádeží kovov, mieni presadiť zamýšľaný zákaz výkupu.

Informačný systém za eurofondy

Nový zákon zavedie aj nový informačný systém, ktorý má lepšie mapovať toky odpadov, nakoľko súčasné údaje sú nepresné, neúplné a neprehľadné.

„Je tu niekoľko systémov, ktoré nespolupracujú a znemožňujú to, aby sme mali komplexné a jednotné dáta,“ uviedol minister Žiga.

Financovať sa bude z nového Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktorý bude budúci týždeň predmetom rokovania vlády. Po následnom schválení Európskou komisiou minister predpokladá, že prostriedky z OP KŽP bude možné čerpať už koncom tohto roka.

Do nového informačného systému bude možné preklápať údaje z aktuálnych systémov. Jednotliví aktéri na trhu tak nebudú musieť kupovať nový, drahý systém, ale naďalej využívať ten súčasný, ktorý sa len softvérovo upgraduje.

Ďalšie kroky

  • 11.4. – 6.5.2014 – medzirezortné pripomienkové konanie k novému zákonu o odpadoch
  • polovica júna – predpokladá sa predloženie upraveného zákona na Hospodársku a sociálnu radu a Legislatívnu radu vlády
  • začiatok júla – predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády
  • september – predpokladané 1. čítanie v NR SR
  • október – predpokladané rokovanie o zákone vo výboroch NR SR, 2. a 3. čítanie
  • 1.1.2015 – predpokladaná platnosť nového zákona

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA