Na COP23 si na seba štáty uplietli bič, tvrdia environmentalisti

Estónske predsedníctvo nevidí priestor pre ambicióznejšie znižovanie emisií, európska mimovládka ho považuje za nevyhnutné.

Článok je súčasťou série o energetických inováciách pred Stredoeurópskou energetickou konferenciou – SET Plan 2017, ktorá sa koná v novembri a v decembri v Bratislave.

„COP23 možno nebolo najmedializovanejším stretnutím o klíme, ale spravilo sa na ňom veľa dôležitej práce.“ povedal pre portál EurActiv.sk nemenovaný predstaviteľ estónskeho predsedníctva v Rade EÚ. Predsedníctvo na klimatickej konferencii zastupovalo európsku dvadsaťosmičku.

S hovorkyňou Komisie Annou-Kaisou Itkonenovou sa zhodli, že pre EÚ je dôležitý najmä pokrok v parížskom pracovnom programe. Ten má premietnuť spoločný klimatický cieľ do porovnateľných národných záväzkov.

Obaja však uviedli, že pred budúcoročnou COP24 v poľských Katoviciach čaká účastníkov konferencie ešte veľa práce. Časť z nej musí odviesť samotné Poľsko, ktoré doteraz blokovalo ratifikáciu dodatku z Dohy ku Kjótskemu protokolu. Ten špecifikuje záväzky signatárov do roku 2020 týkajúcich sa aj financovania.

Estónci považujú za dôležitý úspech COP23, že Únia ohlásila zámer do konca roka 2017 dokončiť ratifikáciu dodatku.

Na COP23 hrajú prím mestá a regióny, Ameriku zastupuje Schwarzenegger

Talanoaský dialóg umožní tlak

Pre mimovládnu organizáciu Climate Action Network Europe (CAN) je najväčším úspechom konferencie zavedenie nového procesu, takzvaného Talaonského dialógu.

Má viesť k navýšeniu národných príspevkov tak, aby sa podarilo splniť hlavný cieľ Parížskej dohody o klíme. Tým je obmedziť otepľovanie Zeme do konca storočia na 2°C v porovnaní s predpriemyselným obdobím. Súčasné národné záväzky na nepostačujú.

Ako naplniť Parížsku dohodu o klíme? COP23 odpoveď ešte nedá

Talaonský dialóg bol spomenutý už v Parížskej dohode, ale pomenovaný a bližšie definovaný až na konferencii v Bonne. Meno dostal po tradičnom pacifickom prístupe, ktorý je „inkluzívny, participatívny a transparentný“. Krajiny tak vďaka nemu dokážu identifikovať medzeru medzi tým, čo robia a tým, čo musia spraviť, aby dosiahli ciele z Paríža. COP23 predsedal tichomorský ostrovný štát Fidži.

„Talanoaský dialóg poskytne mimovládkam a iným priestor na vytvorenie potrebného tlaku na štáty, aby začali rozmýšľať, ako môžu svoj cieľ pre rok 2030 navýšiť,“ vysvetlil pre EurActiv.sk riaditeľ CAN Wendel Trio.

Snahy sa musia strojnásobiť

V CAN sú presvedčení, že EÚ bude musieť svoj 40-cieľ pre zníženie emisií medzi rokmi 1990 a 2030 prehodnotiť. Trio spomína výpočet Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP). Vyplýva z neho, že krajiny zatiaľ robia len jednu tretinu toho, čo je potrebné, aby teplota nestúpla o viac ako 2 °C.

„Všetky strany budú musieť spraviť viac, vrátane EÚ,“ hovorí Trio a vyzdvihuje prejav holandského premiéra, ktorý vyhlásil, že cieľ Európskej únie pre rok 2030 by sa mal zdvihnúť zo 40 percent na 55 percent. „Dúfame, že toto vyhlásenie získa podporu aj od ostatných členských štátov,“ zhodnotil riaditeľ mimovládky.

Podľa predstaviteľa estónskeho predsedníctva je aktuálny cieľ 40 percent „veľmi ambiciózny”. „Uvažujeme však o tom, ako našu ambíciu podporiť a uistiť sa, že (aktuálny) cieľ splníme,“ vyhlásil. Predsedníctvo vidí nádej v dohodnutej reforme Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS). „Vďaka reforme je ETS masívnejší a efektívnejší,“ vyhlasujú Estónci.

Dohodnutá reforma emisných kvót nás znevýhodní, tvrdia oceliari

Európska komisia vidí priestor pre diskusiu o ambicióznejšom znižovaní emisií od roku 2023. Odvtedy sa budú jednotlivé strany Parížskej dohody stretávať každých päť rokov, aby spoločne vyhodnotili pokrok smerom k 2-stupňovému cieľu. „Duch Paríža je veľmi živý,“ dodala pre EurActiv.sk hovorkyňa Komisie Itkonenová.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA