Najlacnejšie cesty znižovania emisií sú dane a obchodovanie

Uhlíkové dane a systémy obchodovania s emisiami sú nákladovo najefektívnejšími spôsobmi znižovania emisií CO2 a mali by byť v centre záujmu vlád pri ich boji s klimatickou zmenou. Potvrdila to nová štúdia OECD.

Ekonomické učebnice dlhodobo uvádzajú, že úprava daní a systémy obchodovania s emisiami sú najlacnejšie nástroje ako znížiť emisie skleníkových plynov. Podľa novej publikácie OECDEfektívne ceny uhlíka, ktorá je syntézou viacerých prípadových štúdií z vybraných krajín a sektorov, sa to potvrdzuje aj v praxi. Pri použití chytrejších politických nástrojov založených na fungovaní trhu by krajiny mohli dosiahnuť vyššie úrovne zníženia emisií pri nižších nákladoch.

Politici by tak mali uprednostniť zdaňovanie fosílnych palív a systémy obchodovania pred inými opatreniami, ako sú výkupné ceny, dotácie či ďalšie regulačné nástroje.

Napríklad, ak sa pri znižovaní emisií v sektore cestnej dopravy použijú iné nástroje než palivové dane, priemerné náklady redukcie tony CO2 môžu byť až 8-krát vyššie.

Odborníci z OECD študovali klimatické politiky v 15 krajinách a rôznych sektoroch – výrobu elektriny, cestnú dopravu, odvetvie výroby celulózy a papiera i cementu, a tiež spotrebu energie v domácnostiach.

Podčiarkli, že náklady uhlíkových daní sú jasné, čím sa zároveň stávajú ľahkým terčom pre politickú opozíciu. Iné nástroje ale obnášajú vyššie náklady spoločnosti na usporenú tonu CO2.

Pre porovnanie – v sektore elektriny sú pri použití kapitálových dotácií náklady na usporenú tonu CO2 vo výške približne 176 eur; pri systémoch výkupných cien, t.j. dlhodobých kontraktoch pre producentov energie, ktoré sú typicky založené na nákladoch výroby obnoviteľnej energie, sú približne vo výške 169 eur na tonu CO2; a pri použití obchodovania s emisiami je to v priemere 10 eur na tonu CO2.

Napriek tomu, že kapitálové dotácie a výkupné ceny sú oveľa drahšie, stále sú vo svete viac rozšírené než obchodovanie s emisiami.

Pár ľahkých opatrení nestačí

„Krajiny stanovujú cenu uhlíka veľkým množstvom spôsobov, nie vždy tým najefektívnejším,“ uviedol generálny tajomník OECD Angel Gurría. Vysvetlil, že pri v snahe znížiť emisie CO2 vlády zvolili rôzne formy zdaňovania a regulácie, cena uhlíka sa však často určila príliš nízko alebo príliš vysoko. „Výsledok má ďaleko od toho optimálneho. Je to chaotický obraz, ktorý nevysiela žiaden jasný signál a musí sa riešiť,“ dodal Gurría.

Počas prednášky na London School of Economics začiatkom októbra zdôraznil, že vlády musia prijať koherentný prístup k stanoveniu ceny uhlíka, ak má byť úspešná medzinárodná snaha postupne odstrániť emisie vznikajúce pri spaľovaní fosílnych palív  a obmedziť nárast teploty na 2°C v porovnaní s pred-industriálnou úrovňou.

„Existuje len jediná cesta vpred: vlády musia zaviesť optimálny mix politík, aby v druhej polovici storočia eliminovali emisie z fosílnych palív,“ povedal. „Vyberanie pár ľahkých opatrení úspech neprinesie.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA