Najväčší znečisťovatelia začali diskusiu o CO2

Šestnásť krajín, ktoré produkujú 80% svetových emisií CO2, sa zhodlo, že je potrebné bojovať proti klimatickým zmenám. Konkrétne ciele si však zatiaľ nestanovili.

Delegácie USA, Austrálie, Brazílie, Veľkej Británie, Kanady, Číny, Francúzska, Nemecka, Indie, Indonézie, Talianska, Japonska, Južnej Kórei, Mexika, Ruska a Juhoafrickej republiky sa zišli v Paríži, aby diskutovali o klimatických zmenách.

“Dosiahli sme konsenzus [v otázke] potreby dlhodobých cieľov redukcie skleníkových plynov,” povedal Jean-Pierre Jouyet, francúzsky minister pre európske záležitosti. “V tomto okamihu sme však nekvantifikovali a odmietli [kvantifikovať] ciele,” citovala jeho slová agentúra AFP.

Konferencia “Stretnutie najväčších producentov”, ktorú 17.-18. apríla hostilo Francúzsko, okrem iného opäť potvrdila rozdielnosť pohľadov USA a EÚ na spôsob a mieru, ako znižovať tvorbu skleníkových plynov.

Delegácia Juhoafrickej republiky vyčíslila, že zmiernenie najhorších dopadov klimatických zmien vyjde ročne na 127 mld. eur. Informácia vyvolala medzi jednotlivými delegátmi živú diskusiu.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy si myslí, že klimatické zmeny predstavujú okrem iného aj významnú hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť. Konflikty môžu vyvolať veľké migračné vlny z oblastí, kde sa podnebie stane nepriaznivejším pre prežitie. Zdrojom konfliktov môžu byť aj ubúdajúce prírodné zdroje (napríklad voda) a hlad spôsobený poklesom poľnohospodárskej produkcie.

Šestnásť najväčších znečisťovateľov ovzdušia, ktorí produkujú 80% svetových emisií CO2, sa zíde najbližšie v máji a júni. Konkrétne dátumy si zatiaľ nestanovili. Prvé stretnutie sa uskutočnilo v septembri 2007 a iniciovali ho USA. Prezident George W. Bush si myslí, že bojovať proti klimatickým zmenám treba predovšetkým novými technológiami a nie obmedzovaním tvorby emisií skleníkových plynov.

Stretnutia najväčších znečisťovateľov sú alternatívou ku klimatickým rozhovorom na platforme OSN. Klimatická konferencia OSN sa uskutočnila v decembri 2007 na Bali a jej ambíciou bolo začať diskutovať o dohode, ktorá po roku 2011 nahradí Kjótsky protokol. Ten Washington nikdy nepodpísal a oznámil, že sa nepripojí k žiadnej globálnej dohode o CO2, pokiaľ tak neučiní aj Čína. Tá v posledných rokoch produkuje v absolútnych číslach viac skleníkových plynov než USA.

Na druhej strane, EÚ je oddaným zástancom globálnej dohody o obchodovaní s emisiami CO2. Sama sa zaviazala do roku 2020 znížiť tvorbu emisií o 25-40% v porovnaní s referenčným bodom Kjótskeho protokolu, ktorým je rok 1990.

REKLAMA

REKLAMA