Neistá klimatická politika odrádza investorov

Inštitucionálni investori varovali európske krajiny, že mnohé zmeny v politikách bránia investovaniu do nízkouhlíkových technológií.

Správa Skupiny inštitucionálnych investorov pre klimatické zmeny (IIGCC), zverejnená minulý týždeň (30. septembra), tvrdí, že meniaci sa právny rámec je najväčšou prekážkou súkromných investícií do technológií, ktoré sú potrebné pri prechode k nízkouhlíkovej ekonomike.

90 % správcov aktív, ktorí sa zapojili do prieskumu medzinárodnej právnickej firmy Norton Rose, označilo politické zmeny a retroaktívnu legislatívu, ktorá neposkytuje garancie pre existujúce investície za prekážku nových investícií v oblasti obnoviteľnej energie.

Napríklad španielske rozhodnutie znížiť svoje tarify pre inštaláciu solárnych panelov investorov vystrašilo. Tí sú znepokojení z náznakov, že Madrid zvažuje spätné zníženie sadzieb, hovorí správa.

Okrem toho 55 % opýtaných hovorí o problémoch so schvaľovaním a plánovaním a 45 % z nich označilo za prekážky pri investovaní prístup k sieti a otázky infraštruktúry.

Prieskum tiež naznačil, že Európska schéma obchodovania s emisiami (EU ETS) nie je zatiaľ schopná posunúť investície smerom k upusteniu od uhlíkovo náročných výrobkov. Len menej ako 10 % respondentov sa vyjadrilo, že hlavný nástroj EÚ pre klimatické zmeny stanovuje dlhodobé cenové signály.

„Investovanie je možné len vtedy, keď sú obchodné podmienky vzduchotesné,“ povedal Ole Beier Sørensen, predseda IIGCC. Ďalej dodal, že rozsah požadovaných investícií je „taký obrovský, že sa nedá vyjadriť číslom“.

Investori tiež vyzvali EÚ, aby objasnila kroky až do roku 2030 keďže investície v obnoviteľných zdrojoch sú skôr dlhodobé.

Zástupca vedúceho kabinetu eurokomisárky pre opatrenia na ochranu klímy Connie Hedegerdovej Michael Starbaek Christensen, povedal, že exekutíva EÚ začne diskusiu o cieľoch do roku 2030 v kontexte cestovnej mapy k nízkouhlíkovému hospodárstvu do roku 2050.

Rámcová konferencia OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) odhaduje, že okolo 85 % kapitálu nízkouhlíkovej cesty bude musieť prísť zo súkromného sektora.

Experti hovoria, že v rozvojových krajinách bude pri investíciách do čistých technológií prevažovať verejné financovanie.

„Poskytnúť súkromné peniaze chudobným krajinám zostáva výzvou,“ povedal Tom Murley, šéf oblasti obnoviteľnej energie v súkromnej spoločnosti HgCapital. Súkromní investori budú požadovať návratnosť, čo znamená, že najchudobnejšie krajiny zostanú naďalej odkázané na pomoc, dodal.

Rozvíjajúce sa ekonomiky ako Čína, India a Brazília sú oveľa atraktívnejšie pre súkromných investorov, tvrdia experti. Nízkouhlíkové stratégie Číny a Indie v skutočnosti vytvárajú atraktívnejší rámec pre investície, napriek rozdielnej mene. V prípade Číny ešte vytvára problémy nedostatok transparentnosti, dodávajú.

Pozície

David Russell z britskej dôchodkovej spoločnosti USS tvrdí, že súčasná nerozhodnosť, či EÚ zvýši svoj emisný cieľ na 30 % do roku 2020 sťažuje „predvídateľnosť cien uhlíka, a teda investovania do aktív ovplyvňovaných klimatickou politikou.“

„Keď si EÚ stanoví ambicióznejší krátkodobý emisný cieľ, bude to mať pozitívny vplyv pre ceny uhlíka a silnejšie podnety pre spoločnosti a investorov, aby investovali do nízkouhlíkových technológií. Je potrebné lepšie rozumieť dôsledkom pred tým, než sa prijme rozhodnutie,“ dodal.

Rob Lake zo spoločnosti APG Asset Management vyhlásil, že iba tie „rámce EÚ, ktoré sú jasné a dlhodobé a sú podporované širokým balíkom politík a trhových mechanizmov budú schopné poskytnúť potrebnú dôveru a pritiahnuť investície do nízkouhlíkového hospodárstva.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA