Nejednotná EÚ chce klimatické záväzky od rozvojových krajín

Ministri životného prostredia EÚ žiadajú, aby najsilnejšie z rozvojových ekonomík – ako Čína či India – „adekvátne prispeli“ k znižovaniu emisií. EÚ však kvôli opozícii Talianska a Poľska nemá súhlas s vlastným energeticko-klimatickým balíkom.

O balíku legislatívnych opatrení v oblasti zabrzdenia klimatických zmien a energetickej politiky, ktorý Komisia predložila 23. januára tohto roku, rozhoduje Únie štandardnou procedúrou – spolurozhodovaním Rady a Parlamentu. V EP už kľúčové hlasovania úspešne prebehli, je teraz na Rade, či sa legislatívu podarí schváliť do konca roka 2008.

Hľadanie konsenzu však nie je ľahké. Posledné stretnutie lídrov EÚ (15.-16 október) ukázalo veľké rozdiely medzi členskými krajinami a ťažké rozhodnutie bolo odložené na posledný summit EÚ, ktorý sa bude konať 11.-12. decembra v Bruseli.

Požiadavky voči rozvojovým krajinám

Diskusie o energeticko-klimatickom balíku EÚ sú spojené s rokovaniami o budúcej globálnej klimatickej dohode. Hoci EÚ prehlasuje, že je globálnym lídrom v boji proti klimatickým zmenám, podnikatelia i politici sa obávajú, že ak by prijala tvrdé klimatické opatrenia sama, oslabí konkurencieschopnosť svojho priemyslu a snaha o ochranu klímy bude omnoho menej účinná.

V tomto smere idú aj závery Rady ministrov životného prostredia, ktorá sa stretla 20. októbra v Luxemburgu. Okrem porovnateľných záväzkov od rozvinutých krajín, ako USA či Japonsko, žiada Rada ministrov od rýchlo rastúcich rozvojových krajín aby „znížili svoje emisie o 15 až 30% pod bežnú úroveň“ do roku 2020. Len v takom prípade sa bude môcť EÚ podpísať pod globálnu dohodu o znižovaní emisií skleníkových plynov, ktorá by mala byť dosiahnutí v decembri 2009 v Kodani.

Ak tieto krajiny, najmä Čína, začnú naozaj pracovať na znižovaní svojich emisií, prinesie to významné „výhody pre všetky strany v zmysle zníženia znečistenia atmosféry, ochrany biodiverzity a energetickej bezpečnosti“. A emisné kredity získané vďaka zalesňovaniu, alebo zabráneniu odlesňovaniu, budú „významným prínosom“ pre dosiahnutie cieľa.

Výnimku z akéhokoľvek obmedzenia emisií by mali získať najmenej rozvinuté krajiny. Záväzky vyspelejších rozvojových krajín môžu byť riešení rozličnými mechanizmami, vrátane sektorových priemyselných dohôd, píše sa v záveroch Rady.

Najbližšie dôležité rokovanie o globálnej klimatickej dohode prebehne 1.-12. decembra v poľskej Poznani. Očakáva sa, že krajiny ako Čína, India a Brazília sa postavia proti snahám uvaliť na nich povinnosť znižovať emisie. Argumentovať budú nedostatočnými finančnými a technologickými kapacitami ale aj faktom, že hoci je dnes Čína v absolútnom vyjadrení vyšším emitorom skleníkových plynov ako USA, historicky majú omnoho väčšiu zodpovednosť za stav atmosféry industrializované krajiny.

Zákopová vojna

Členské krajiny sa však zatiaľ nevedia dohodnúť vo viacerých citlivých bodoch klimaticko-energetického balíka. Z rokovaní ministrov v Luxemburgu nevzišiel žiaden zásadný prielom.

TalianskoPoľsko sa obávajú, že regulácie budú pre ich priemysel príliš drahé – najmä vzhľadom na súčasnú horšiu dostupnosť investícií. Nemecko sa zas s Komisiou háda, za akých podmienok a ktoré priemyselné sektory môžu získať výnimky zo systému obchodovania s emisiami (EU ETS), predovšetkým vo forme bezplatne prideľovaných emisných povoleniek.

Väčšina pozorovateľov očakáva, že sa konečnú dohodu podarí dosiahnuť až na summite 11.-12. decembra, a to „klasickým“ EÚ štýlom – po maratóne rokovaní lídrov, na poslednú chvíľu, s ústupkami pre neochotné štáty.

Taliansko a Poľsko „sa možno nakoniec uspokoja s pár dodatočnými výnimkami a ústupkami, či klauzulou o možnosti „revízie“ v roku 2009“, píše sa v analýze záverov zasadnutia Rady z 15.-16. októbra od think-tanku EPC.

S myšlienkou klauzuly o revízii prišlo Taliansko – na konci roku 2009 by sa odhadli náklady klimaticko-energetického balíka a legislatíva by sa prípadne upravila.

„Horúci zemiak“ CCS

Viaceré členské krajiny, napríklad Poľsko, ale aj rozvojové krajiny ako India a Čína, budú ešte niekoľko desaťročí závislé od výroby energie z uhlia. Zníženie emisií môže priniesť technológia zachytávania a uskladňovania uhlíka (CCS). EÚ chce do roku 2015 spustiť 10-12 demonštračných elektrární a tým naštartovať vývoj technológie, ktorá by mohla byť kľúčovou časťou energeticko-klimatickej hádanky.

Členské štáty však zatiaľ nie sú ochotné projekty financovať. Viacero ministrov životného prostredia bolo v pondelok proti návrhu z dielne britského liberálneho europoslanca Chrisa Daviesa a írskej kresťanskodemokratickej europoslankyne Avril Doyle, ktorí chcú na to vyčleniť 500 miliónov z emisných povoleniek určených pôvodne ako rezerva pre krajiny, ktoré by sa k EU ETS pripojili neskôr.

Plány podporuje Británia a Holandsko. Davies v súčasnosti navštevuje vlády členských krajín a snaží sa získať podporu návrhu.

Pozície

Európska podnikateľská federácia BusinessEurope považuje za „mimoriadne dôležité zhodnotiť, či medzinárodná dohoda kladie ekvivalentné bremeno na priemysel mimo Spoločenstva“.

Skupina environmentálnych MVO varuje, že klimatické plány EÚ smerujú do „slepej uličky“.

Úroveň diskusie počas stretnutia Rady bola „extrémne nízka a dala väčší priestor oportunistickým požiadavkám poľskej a talianskej vlády, ktoré chcú voľné pole pre svoj zastaraný, neefektívny a mrhajúci priemysel, na úkor inovácií a vytváraniu pracovných miest“, píše sa vo vyhlásení WWF, Climate Action Network Europe, Greenpeace a Priatelia Zeme Európa.

Ďalšie kroky

  • 1.-12. december: klimatické rokovania OSN (COP 14) v Poznani (Poľsko)
  • 11.-12. december: Európska rada

REKLAMA

REKLAMA