Nemecko bude mať CCS legislatívu

Nemecká veľká koalícia sa dohodla na znení zákona o uskladňovaní CO2. Po tom, čo konzervatívci namietali voči niektorým ustanoveniam v pôvodnom návrhu, koaliční partneri sa dohodli na kompromise, ktorý ale predpokladá len testovanie a nie plošnú inštaláciu CCS.

„Dosiahli sme dohodu“ o legislatíve, ktorá umožní inštalovanie technológie zachytenia a uskladnenia CO2, povedal zdroj blízky nemeckej vládnej koalícii pre agentúru Reuters. Kompromis kresťanských demokratov a socialistov v otázke technológie CCS je na svete od 19. júna.

Nový kompromis však nepredpokladá plošnú inštaláciu technológie CCS, ako sa pôvodne požadovalo. Návrh zákona, ak bude schválený v súčasnej podobe, nevytvorí komplexný právny rámec pre uskladňovanie emisií uhlíka, vytvorí skôr len priestor pre individuálne testovacie inštalácie.

Dohoda sa zrodila na parlamentnej pôde po sérii stretnutí Angely Merkelovej (CDU-CSU), ministra životného prostredia Sigmara Gabriela a socialistických lídrov Volkera Kaudera a Petra Strucka. Pôvodne sa malo v Bundestagu hlasovať o návrhu zákona v stredu (17.6.), avšak konzervatívci sa vyslovili za odloženie termínu.

Keď bude zákon schválený, bude predstavovať legislatívny základ pre ďalší rozvoj technológie CCS, i keď v redukovanej forme, než ako sa pôvodne navrhovalo.

Koalícii trvalo mesiace, než sa dohodla na právnej regulácii aktivít, ktoré vyvíjajú spoločnosti ako E.ON, RWE alebo Vattenfall Europe. Všetky už začali testovať CCS s tým, že komerčnú inštaláciu by chceli spustiť po roku 2020. Skoré prijatie legislatívy je v tomto kontexte nevyhnutné. Ak by zákony výrazne zaostávali za technologickým rozvojom, bolo by otázne, či by bolo kde zachytený CO2 v budúcnosti legálne uskladniť.

Nemecko vyrába polovicu svojej elektrickej energie spaľovaním uhlia v tepelných elektrárňach. V kontexte nadchádzajúcich rokov a implementácie klimatických záväzkov je preto pre krajinu technológia CCS nevyhnutnosťou. Európska legislatíva bude naviac každý rok prísnejšia v penalizovaní konvenčného spaľovania uhlia.

Skupina nemeckých obchodníkov s uhlím VDKI je skeptická, pokiaľ ide o otázku udržateľnosti uhlie spaľujúcich elektrární. Dôvodom je rastúci tlak verejnosti v otázke produkcie emisií CO2, ktoré sa spájajú najmä s tepelnými elektrárňami. Erich Schmitz, predseda VDKI, však upozorňuje, že zo strany verejnosti ide o predsudok, lebo „uhlie spaľujúce elektrárne [už dosahujú] vyššiu mieru energetickej efektívnosti a verí sa v úspech zachytávania a uskladnenia CO2“.

Dovoz antracitu do Nemecka z Indie, Číny a Indonézie sa v tomto roku pravdepodobne prepadne o 22 percent oproti roku 2008, kedy sa do krajiny doviezlo celkovo 37,3 mil. ton energetickej suroviny, odhaduje skupina VDKI. Nemecko jeho spaľovaním pokrýva 20-25 percent celkového energetického dopytu. Z domácich zásob ho ročne vyťaží 18,5 mil. ton, pričom VDKI predpokladá, že v roku 2009 sa ho vyťaží 13-14 mil. ton.

Ak sa budú elektrárne úspešne kombinovať s CCS, nemecké uhoľné generátory môžu v roku 2015 produkovať 96 mil. ton emisií CO2, pre porovnanie – v roku 2008 spolu vyprodukovali 111 mil. ton, doplnil Schmitz.

Lignit, lacnejší typ hnedého uhlia, ktorý sa ťaží v Nemecku, by si mal i v tomto roku udržať svoj podiel v nemeckej energetickej skladbe.

EurActiv/Reuters

REKLAMA

REKLAMA