Netopiere sa vracajú do európskeho prostredia

Zatiaľ čo sa v Európe nebezpečne znižujú populácie včiel či motýľov ich počet sa od roku 1993 zvýšil o viac ako 40 %. Netopiere význame prispievajú k regulácii škodlivého hmyzu a sú indikátorom kvality prostredia.

„Monitorovanie netopierov nám pomáha porozumieť zmenám v širších ekosystémoch vrátane klimatickej zmeny, nakoľko sú vysoko citlivé na environmentálnu zmenu,“ uviedol šéf Európskej environmentálnej agentúry Hans Bruyninckx, ktorá vydala novú štúdiu trendov v populácii týchto živočíchov. 

Netopiere sa považujú za takzvané bioindikátory, pretože ich prítomnosť či neprítomnosť v prostredí alebo zmeny v počte indikujú jeho celkovú kvalitu.

„Je veľmi povzbudivé, že po masívnych historických poklesoch populácia netopierov stúpa,“ poznamenal Hans Bruyninckx. „Naznačuje to, že cielené ochranné politiky v posledných rokoch boli úspešné. Ale mnohé druhy netopierov sú stále v ohrození, takže zachovávanie ich miest výskytu je stále dôležitou prioritou.“

K radikálnemu poklesu populácie došlo najmä v druhej polovici 20. storočia, predovšetkým kvôli zintenzívneniu poľnohospodárskych aktivít, zmenám vo využívaní pôdy, ale aj zámernému zabíjaniu a ničeniu ich hniezdísk. Ich počet sa znížil aj v dôsledku zmenšovania prirodzených miest výskytu, fragmentácie a degradácie, či používania pesticídov a toxických chemikálií ako dieldrín, napríklad v strechách budov.

Napriek  týmto pozitívnym náznakom, ochranári upozorňujú, že ich populácia je stále menšia než predtým.

Najbližšie majú k primátom

Netopiere sú cicavce, ktoré majú vývojovo pravdepodobne najbližšie k primátom. Môžu sa dožiť aj 20 rokov. Vzhľadom na pomalú mieru reprodukcie môže zmena vyvolaná environmentálnymi či ľudskými faktormi spôsobiť veľmi rýchly pokles ich počtu. Aj preto by sa mali podľa EEA považovať za zraniteľné.

Na monitoringu sa podieľala aj Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku (SON). Jej výkonný riaditeľ Martin Ceľuch pre EurActiv uviedol: „Dnes je väčšina druhov stabilná alebo na pomalom vzostupe. Nikdy ale nevieme, kedy môže prísť niečo tak drastické, čo ich môže opäť významne ohroziť.“

Ako príklad spomenul ochorenie s názvom „syndróm bieleho nosa“, ktoré sa síce v Európe zatiaľ neprejavilo, ale v USA už v jeho dôsledku od roku 2006 uhynulo až 5,7 miliónov netopierov. Rekordne vysoké teploty v Austrálii začiatkom januára zase viedli k úhynu viac ako 100 000 kaloňov.

V rámci dosiaľ najrozsiahlejšej európskej štúdie trendov v populácii netopierov ochranári a dobrovoľníci katalogizovali 16 druhov netopierov v 9 krajinách, a to v približne 6 000 zimoviskách. V období 1993 – 2011 sa zaznamenal celkový vzostup populácie týchto druhov o 43 %, s relatívne stabilným trendom od roku 2003.

V európskom monitorovaní sa bude pokračovať tak, aby sa v ďalších rokoch pokryli aj ostatné krajiny.

Netopiere sú užitočné a chránené

Martin Ceľuch vysvetlil environmentálne i ekonomické prínosy netopierov: „Väčšina netopierov sa živí hmyzom a významne tak prispieva k jeho regulácii v prírode. V USA vyčíslili úsporu minimálne 3 miliardy dolárov ročne v poľnohospodárstve, pretože netopiere konzumujú hmyzích škodcov na poliach. Viacero druhov patrí medzi významné opeľovače – a približne 2/3 druhov tropického ovocia je do určitej miery závislých na opeľovaní netopiermi. Guano – trus netopierov je zas jedno z najkvalitnejších hnojív na svete.“

Zdôraznil, že všetky druhy netopierov žijúce na Slovensku sú zákonom chránené. Za hlavné riziko pre ich populáciu v Európe i na Slovensku považuje rekonštrukcie budov a likvidáciu ich úkrytov.

„Mnoho druhov žije v blízkosti človeka a potrebuje napríklad na rozmnožovanie podkrovie, kde sú vhodné teploty a bezpečie. Na Slovensku je veľmi nebezpečné aj zatepľovanie bytových domov, kde sú usmrcované netopiere ukrývajúce sa v štrbinách,“ uviedol Martin Ceľuch.

Poukázal zároveň na špecifický projekt Ochrana dážďovníka obyčajného (Apus apus) a netopierov v budovách na Slovensku, ktorým sa ochranári tento problém snažia riešiť, a to vďaka finančnej podpore z európskeho programu LIFE+ Príroda a biodiverzita.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA