Norbert Kurilla: Turizmus môže pomôcť najchudobnejším regiónom

O Karpatskom dohovore, ktorý spája členské a nečlenské štáty Európskej únie, hovorí NORBERT KURILLA.

Norbert Kurilla je štátnym tajomníkom na ministerstve životného prostredia. O udržateľnom turizme hovoril na konferencii Benefits Beyond Inscription. Leveraging the UNESCO Brand for Sustainable Tourism Development in Central European Regions. Na otázky portálu EurActiv.sk odpovedal cez email.

Európska únia má prísnu legislatívu pre ochranu prírody a vo veľkom financuje regionálny rozvoj aj cezhraničnú spoluprácu. Aká je pridaná hodnota Karpatského dohovoru?

Pridaná hodnota Dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát spočíva v koordinácii činnosti jednotlivých krajín Karpatského dohovoru na princípe subsidiarity, teda zdieľania spoluzodpovednosti na všetkých úrovniach riadenia a správy územia od medzivládnej úrovne až po miestne akčné skupiny v obciach.

Turistické lokality musia mať príbeh

Veľmi významný faktor aj z hľadiska vývoja do budúcnosti je spolupráca piatich členských krajín na schengenskej hranici EÚ (Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Poľsko) a Ukrajiny ako asociovanej krajiny EÚ a Srbska, krajiny, ktorá sa uchádza o členstvo v EÚ. Na svete okrem Karpatského dohovoru na podobnom princípe pracuje iba Alpský dohovor.

Aj pre hraničné regióny je stále zvykom propagovať sa len v regionálnych či národných farbách. Ako vidíte možnosti spoločnej „karpatskej“ spolupráce v turizme a marketingu?

V Karpatoch to už nie je pravidlom. Všetkými členskými krajinami dohovoru bol schválený protokol o trvalo udržateľnom cestovnom ruchu, ktorý sa odrazil nielen v strategických dokumentoch jednotlivých krajín, ale aj v konkrétnych multilaterálnych projektoch.

Ako príklad môžeme uviesť projekt ACCESS2MOUNTAIN, ktorý v minulých rokoch skúmal možnosti cezhraničného dopravného prepojenia v horských regiónoch, alebo projekt Obnovy cezhraničného pasenia oviec v Karpatoch z Rumunska do Českej republiky (z dôb Rakúsko – Uhorska) v roku 2011.

Dôležité je, že regionálne cestovné agentúry nadväzujú úzku cezhraničnú spoluprácu, ako to ukázala aj nedávna konferencia o svetovom dedičstve a cestovnom ruchu v Bardejove.

Turisti vyhľadávajú v Karpatoch najmä prírodné oblasti a obchádzajú mestá. Problémom potom je, že chránené oblasti sú ohrozené turistickým „priemyslom“, priľahlé mestá však necítia ekonomické prínosy. Ako možno tento problém riešiť?

Nie je pravda, že by sa obchádzali mestá, lebo aj tie majú čo ponúknuť, čo sa týka histórie.

Podobne je to aj so svetovým dedičstvom Karpatských drevených kostolíkov na vidieku, či v iných lokalitách. Riešením je budovanie príslušnej cestnej, komunálnej a servisnej infraštruktúry.

Pozitívne príklady sú napríklad vybudovanie kanalizácie a čističky odpadových vôd v Spišskom Podhradí, rekonštrukcia tajchov a technickej banskej infraštruktúry v Banskej Štiavnici, alebo vybavenie protipožiarnej ochrany v lokalite svetového kultúrneho dedičstva vo Vlkolínci. Ostatné ostáva na iniciatíve miestnych občanov, ako dokážu prezentovať miestne kultúrne hmotné alebo nehmotné dedičstvo, ktorým Slovensko oplýva.

Udržateľný turizmus nemá na Slovensku jedného pána. Ako si váš rezort predstavuje inštitucionálne zaštítenie tejto agendy a kto by mal byť zodpovedný za vypracovanie dlhodobej stratégie?

Význam udržateľného turizmu si uvedomujeme a preto organizujeme rôzne podporné akcie a podujatia, akou bola napríklad nedávna medzinárodná konferencia v Bardejove, ktorá prilákala okolo 250 odborníkov z viacerých krajín i rezortov.

Práve spolupráca viacerých ministerstiev, regionálnej a miestnej samosprávy, podnikateľskej komunity a občianskeho sektora je nevyhnutná, aby sa mohla stanoviť dlhodobá stratégia, ktorá by stanovila jasné a fixné pravidlá pre udržateľný turizmus.

Značka UNESCO sama nestačí. Turizmus v strednej Európe treba premyslieť nanovo

Samozrejme z pohľadu ministerstva životného prostredia v kontexte využívania značky UNESCO je v popredí najmä prírodné bohatstvo (jaskyne, krajina, pralesy a podobne), ale vnímame takisto aj kultúrny rozmer alebo kombináciu, čím zvýšime rozvojový potenciál v daných lokalitách, častokrát v najchudobnejších regiónoch Slovenska.

Kompetenčne má cestovný ruch v portfóliu ministerstvo dopravy a výstavby, ale vidíme svoju pridanú hodnotu, ktorou vieme prispieť k efektívnejšej stratégii využívajúc prírodný kapitál Slovenska. Keďže sme však iba na počiatku tohto komplikovaného procesu, je priskoro hovoriť o detailoch.

Ochranári upozorňujú, že napriek štatútu UNESCO dochádza v karpatských bukových pralesoch a starých lesoch Nemecka k ťažbe dreva či rozvoju developerských projektov. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že na ochrane musí spolupracovať viacero rezortov. Čo konkrétne ministerstvu bráni v tom, aby zabezpečilo ochranu týchto lokalít UNESCO?

Aktivisti mimovládnych organizácií dlhodobo podrobujú kritike zložitý proces implementácie kritérií manažmentu slovenskej časti lokality svetového prírodného dedičstva Bukových pralesov Karpát a starých bukových lesov Nemecka.

Oproti ukrajinskej strane, kde sčasti nimi vyhláseného územia boli po vojne násilne vysťahovaní všetci obyvatelia a až následne boli vyhlásené chránené územia, na slovenskej strane platia zložité majetkovo-právne vzťahy. Okrem súkromných vlastníkov – niekoľko tisíc spoluvlastníkov pozemkových spoločenstiev – spravujú územie Štátne lesy SR a Lesopoľnohospodársky podnik Ulič (ako jedni z mála aj poskytujú miestnej komunite pracovné príležitosti), ktoré spadajú pod rezort pôdohospodárstva. Vo Vihorlate spravujú územie okrem iných aj Vojenské lesy a majetky, ktoré spadajú pod rezort obrany.

Keďže ide o územie, ktoré spadá pod schengenský hraničný systém, má k tomu čo povedať aj rezort ministerstva vnútra. Preto treba povedať, že nič nebráni ministerstvu pri zabezpečovaní ochrany a trvalo udržateľnej správe tohto územia, len každý krok musí byť v zmysle platných predpisov prerokovaný a posúdený s vecne príslušnými orgánmi štátnej správy, samosprávy, všetkými vlastníkmi a užívateľmi pôdy, ktorí s postupom času čoraz viac chápu význam lokality svetového dedičstva aj pre trvalo udržateľný rozvoj miestnej komunity v kontexte celkového rozvoja Karpatského euroregiónu.

Vzhľadom na charakter a význam územia rezort životného prostredia nepodporí žiaden developerský projekt, ktorý by bol v rozpore z predmetom ochrany daného územia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA