Nová výstavba napomáha udržateľnosti miest

Podľa štúdie OSN sa do roku 2030 rozloha urbánnych oblastí zdvojnásobí, čo poskytuje to príležitosť pre budovanie zelenších a zdravších miest.

Jednoduchými plánovacími opatreniami ako je viac parkov, stromov a strešných záhrad by sa mohlo znížiť znečistenie miest a zlepšiť ochrana rastlinných a živočíšnych druhov. Podľa štúdie vypracovanej pod záštitou OSN s názvom Mestá a biodiverzita sa to týka predovšetkým rastúcich ekonomík ako je ČínaIndia, kde dochádza k rýchlej urbanizácii.

„V mestách môže existovať bohatá biodiverzita, čo je extrémne kritické pre zdravie a blahobyt ľudí,“ uviedol jeden z autorov štúdie Thomas Elmqvist. Závery analýz predstavili počas zasadnutia Dohovoru OSN o biologickej rôznorodosti (CBD) v indickom Hyderabade.

Dias: Inovujme to, čo už máme

„Spôsob, akým sa naše mestá navrhujú, spôsob, ako v nich ľudia žijú a politické rozhodnutia miestnych úradov budú do veľkej mieri definovať budúcu globálnu udržateľnosť,“ uviedol výkonný tajomník CBD Barulio Dias. „Inovácia nie je ani tak v rozvoji nových infraštruktúrnych technológií a prístupov, ale v práci s tým, čo už máme,“ dodal.

Do roku 2030 sa predpokladá nárast počtu obyvateľov v mestách zo súčasných 3,5 miliardy na 4,9 miliardy. Rozloha miest sa zároveň zväčší asi o 150 %, čo značne ovplyvní spôsob využívania vody a prírodných zdrojov, vrátane poľnohospodárskej pôdy.

„Očakáva sa, že väčšina rastu sa uskutoční v malých a stredných mestách, nie veľkomestách,“ píše sa v štúdii.

Viac zelených plôch v mestách zlepší filtrovanie prachu a znečistenia v ovzduší a môže pomôcť pri zachytávaní emisií CO2. Niektoré štúdie dokonca ukazujú, že prítomnosť stromov znižuje výskyt astmy a alergií u detí, ktoré žijú v ich blízkosti. Zelenšie mestá sa tiež môžu stať domovom množstva živočíchov a rastlín.

Počiatky urbánnej ekológie sú v Európe

Miera urbanizácie v Európe sa v súčasnosti pohybuje medzi 70 – 80 percentami, pričom k rastu miest v posledných dekádach dochádza skôr vo forme expanzie pôdy než rastu populácie. V niektorých oblastiach východnej Európy mnohé mestá strácajú obyvateľov, čo vytvára príležitosti pre inovatívne využitie bývalých rezidenčných a priemyselných zón.

„Dlhotrvajúca expanzia miest v kombinácii so zmenou prírodného prostredia by tiež mohli vysvetliť prečo boli vážne environmentálne zmeny spôsobené urbanizáciou prvýkrát spozorované v Európe. Preto možno v Európe nájsť korene urbánnej ekológie, environmentálnej ochrany a udržateľného rozvoja miest,“ uvádza sa v novej štúdii.

Autori poukázali aj na to, že Európska únia od členských štátov vyžaduje, aby najmenej 10 % svojej rozlohy vyčlenili pre oblasti ochrany prírody a väčšina väčších miest má v mestách vysoký podiel zelených plôch s veľkou biodiverzitou. V Poľsku možno napríklad viac než 65 % vtačích druhov nájsť vo Varšave.

Stromy namiesto klimatizácie

„Udržateľný rozvoj miest, ktorý podporuje hodnotné ekosystémy predstavuje hlavnú príležitosť pre zlepšenie životov a bývania,“ poznamenal šéf programu OSN pre životné prostredie Achim Steiner.

Viac stromov prispieva k chladeniu miest počas horúcich letných dní, čím sa znižuje potreba klimatizovania priestorov. Parky tiež zvyšujú hodnoty obydlí – v Spojených štátoch napríklad o 5 až 15 %.

Expanzia miest by ale zároveň mohla viesť k odsunu blízkych fariem. Zabratie novej poľnohospodárskej pôde by zase mohlo ísť na úkor odlesnenia.

„Počas nasledujúcich 40 rokov si rast miest vyžiada pôdu asi trikrát väčšiu ako je rozloha Francúzska,“ upozornil Thomas Elmqvist.

€18 mil. pre kritické ekosystémy

Európska komisia sa v pondelok (15.10.) pripojila k iniciatíve Fond partnerstva pre kritický ekosystém (CEPF), ktorý pomáha projektom mimovládnych organizácií i súkromného sektora pri ochrane biodiverzity po celom svete. Na projekty CEPF v nasledujúcich 5 rokoch prispeje sumou 18 miliónov eur.

„CEPF považujeme za kľúčový mechanizmus pre to, aby sme dosiahli k miestnym komunitám, organizáciám občianskej spoločnosti a aktérom z privátneho sektora vo významných miestach svetovej biodiverzity,“ uviedol komisár EÚ pre životné prostredie Janez Potočnik.

Andris Piebalgs, eurokomisár pre rozvoj, dodal: „70 percent svetovej populácie žije vo vidieckych oblastiach a ich živobytie priamo závisí na prírodných zdrojoch, preto je spojenie ekosystémov, zamestnanosti a rozvoja životne dôležité.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA