Obavy európskej i slovenskej verejnosti z klimatickej zmeny rastú

Podľa prieskumu verejnej mienky si takmer 80 % Európanov myslí, že prijatie opatrení na boj proti klimatickej zmene môže posilniť hospodárstvo a zamestnanosť. Slováci si čoraz viac uvedomujú vážnosť problému.

Z výsledkov špeciálneho prieskumu Eurobarometra, ktoré nedávno zverejnila Európska komisia, vyplýva, že viac ako dvaja z troch Európanov považujú zmenu klímy za veľmi vážny problém a takmer 80 % zastáva názor, že prijatie opatrení na boj proti nej môže posilniť hospodárstvo a zamestnanosť.

Podľa prieskumu, ktorý prebiehal v júni 2011, klimatická zmena vyvoláva u obyvateľov krajín EÚ viac obáv než v roku 2009. Dokonca naďalej zostáva faktorom, ktorý spôsobuje väčšie obavy ako hospodárska situácia. Rozšírené je tiež očakávanie, že EÚ sa do roku 2050 stane spoločnosťou, ktorá je priaznivá pre klímu a ktoré využíva nízkouhlíkové technológie.

Európska komisárka pre opatrenia na ochranu klímy Connie Hedegaard uviedla: „Je to povzbudzujúca správa! Z tohto prieskumu vyplýva, že občania Európy chápu, že hospodárske problémy nie sú jedinými problémami, ktorým musíme čeliť. Prieskum ukazuje, že jasná väčšina Európanov očakáva od svojich politikov a podnikateľských špičiek, že sa budú závažnou problematikou zmeny klímy zaoberať hneď.“ Skutočnosť, že viac ako 3 zo 4 opýtaných považujú zlepšenie energetickej efektívnosti za cestu pre vznik nových pracovných miest, považuje Hedegaard za „silný signál pre európske politické špičky“. Dodala: „Tento prieskum vnímam ako povzbudenie pre nás, pracovníkov Komisie, aby sme v Európe naďalej presadzovali ambiciózne a konkrétne opatrenia na boj proti zmene klímy.“

Čoraz viac Slovákov si je vedomých vážnosti

68 % respondentov považuje zmenu klímy za veľmi vážny problém, čo oproti poslednému prieskumu v roku 2009 nárast o 4 %. Celkovo ju za vážny problém považovalo až 89 % respondentov.

Na stupnici od 1 (najmenej) do 10 (najviac) bola vážnosť klimatickej zmeny v priemere zaradená na úroveň 7,4. V roku 2009 získala bodové skóre 7,1. Tieto obavy najviac vnímali na Cypre (priemerné skóre 8,9), v Grécku (8,6) na Slovensku (8,2) a v Španielsku (8,0). Najmenšie obavy z vážnosti problému zmeny klímy panovali medzi Estóncami, Fínmi, Britmi a Holanďanmi. Medzi respondentmi zo Slovenska bol takisto zaznamenaný jeden z najvyšších nárastov vo vnímaní závažnosti (zo 7,3 v roku 2009 na 8,2), hneď po Lotyšoch.

Klimatickú zmenu vnímali Európania ako druhý najvážnejší svetový problém – po chudobe, hlade a nedostatku pitnej vody, ktoré boli zaradené do spoločnej kategórie. Dokonca ju považovali za vážnejší problém ako hospodársku situáciu.

78 % respondentov sa zhodlo na tom, že boj proti klimatickej zmene a zlepšenie energetickej účinnosti môžu posilniť hospodárstvo a zamestnanosť v EÚ. V roku 2009 tento názor zastávalo len 63 % respondentov.

Taktiež 68% opýtaných podporilo, aby zdaňovanie vo väčšej miere vychádzalo z využívania energie.

Recyklácia odpadu ako hlavný prostriedok boja s klimatickou zmenou

Komisiu zaujímali aj názory na budúci výhľad a možnosti riešení. Verejnosť očakáva, že Európa sa do roku 2050 stane spoločnosťou, ktorá je priaznivá pre klímu, tak ako túto víziu načrtla Komisia v Pláne prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050.

Takmer 9 z 10 (t. j. 88 %) respondentov si myslí, že Európa bude v roku 2050 používať viac obnoviteľnej energie, 87 % očakáva, že Európa bude energeticky účinnejšou a 73 % očakáva, že vozidlá budú poháňané efektívnejšie ako dnes. Spomedzi obyvateľov krajín EÚ však práve Slováci boli tí, ktorí najviac veria, že v roku 2050 budú vozidlá stále poháňané na benzín alebo diesel – až 20 % opýtaných. Skeptickí ohľadom rozšírenia energeticky účinnejších pohonov boli takisto Dáni a Briti.

Riešenie problematiky klimatickej zmeny považujú predovšetkým za zodpovednosť vlád jednotlivých štátov, EÚ a firiem. Len 21 % respondentov vnímalo túto otázku ako svoju osobnú zodpovednosť, no ďalších 23 % spontánne uviedlo, že spoločnú zodpovednosť nesieme všetci.

Na otázku či v poslednom polroku prijali nejaké opatrenie na boj proti klimatickej zmeny, 53 % uviedlo, že áno. V skutočnosti ich však bolo viac, čo vysvitlo pri odpovedi na otázku, aké konkrétne opatrenia prijali. 66 % respondentov uviedlo, že obmedzuje a recykluje domový odpad, čo predstavovalo najbežnejšie prijaté opatrenie. Ďalšími najčastejšími opatreniami bol nákup menšieho množstva výrobkov na jedno použitie a nákup miestnych a sezónnych produktov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA