Obciam sa triediť odpad oplatí

Náklady na triedený zber preplatia obci výrobcovia. Ušetria ale aj občania?

Nový zákon o odpadoch má Slovensku zabezpečiť moderné odpadové hospodárstvo na európskej úrovni a zaručiť plnenie cieľov, ku ktorým sa krajina zaviazala v rámci Európskej únie.

Hoci triedený zber budú od budúceho roku celý financovať výrobcovia, ktorí uvádzajú svoje tovary na slovenský trh, zodpovednosť za separovaný zber ostáva obciam a mestám.

„Je to práve kvôli tomu, aby obec mala tú možnosť vybrať si toho správneho partnera a na svojom území byť autonómna a vedela si povedať, že akým spôsobom chce, aby triedený zber bol procesovaný. Musí si vybrať zberovú spoločnosť, ktorú už v mnohých prípadoch má a nový subjekt – organizáciu zodpovednosti výrobcov (OZV),“ vysvetlila na konferencii Samospráva a triedený zber 2015 generálna riaditeľka spoločnosti ENVI-PAK Hana Nováková.

Čo všetko výrobcovia zaplatia?

Výrobcovia obciam preplatia všetky náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné využitie, recykláciou, nákupom farebných kontajnerov, ale aj mzdy, energie či náklady na triediacu linku.

„Za finančné náklady sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov vrátane mobilného zariadenia,“ doplnila riaditeľka odboru odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia (MŽP) Eleonóra Šuplátová s tým, že na tieto mechanizmy budú môcť obce čerpať prostriedky z eurofondov a to konkrétne z nového operačného programu Kvalita životného prostredia.

Ušetria aj občania?

Obciam sa triediť oplatí, pretože čím viac jej občania vytriedia do farebných košov, tým menej ostane zmesového komunálneho odpadu. Ten aj naďalej ostáva na pleciach miest a obcí a platia ho občania vo forme miestneho poplatku za odvoz a likvidáciu odpadu.

Starostovia a primátori majú podľa štátneho tajomníka MŽP Vojtecha Ferenca možnosť premietnuť úsporu do miestnych poplatkov a znížiť tak náklady pre domácnosti. Zákon však samospráve neudeľuje povinnosť tak urobiť.

Obciam navyše pribudne niekoľko nových povinností, ktoré jej obyvatelia budú musieť zaplatiť. Zákon o odpadoch okrem skládkovania skla, papiera, plastov a kovov totiž zakazuje aj skládkovanie biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad, parkov atď.

Slovenské obce tak budú musieť zabezpečiť jeho recykláciu a to buď prostredníctvom 120 litrovej nádoby pre každú domácnosť, ktorú budú vyvážať minimálne každé dva týždne alebo prostredníctvom kompostovacích zásobníkov. Výnimku si budú môcť uplatniť iba na kuchynský odpad.

Vo viacerých regiónoch, v ktorých sa vyskytuje medveď hnedý, budú starostovia musieť na náklady obce zabezpečiť aj uzatvoriteľný priestor, ktorý by medveďovi zabránil „pohostiť sa“ na miestnych odpadkoch.

Štandardy sa nebudú znižovať

Výrobcovia majú podľa MŽP povinnosť prebrať existujúce systémy na recykláciu skla, plastu, papiera, kovov či batérií a akumulátorov, ktoré dlhodobo v obci fungujú. V praxi to znamená, že ak OZV podpíše zmluvu s obcou, ktorá má efektívny vrecový zber na plastové fľaše, nemôže ho zrušiť a nahradiť niečím „lacnejším“.  

Podľa ministerstva sa nemôže sa stať, že výrobcovia preplatia iba časť nákladov a to najmä preto, že nový zákon zavádza tzv. štandardy triedeného zberu, ktoré určujú minimálny počet zberných nádob, ktoré musia byť v obci k dispozícii pre jedného obyvateľa.

„Keď sa pozrieme na čísla pre rok 2017, tieto štandardy v súčasnosti spĺňajú len 3 obce,“ vysvetlil generálny riaditeľ Sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia MŽP Dušan Jurík s tým, že tieto štandardy sa budú každoročne „prudko zvyšovať.“

Napríklad nádob na papier bude do roku 2020 6,5-krát viac ako dnes. Žltých plastových nádob by malo byť v obciach skoro 7-krát viac. Výrobcovia však môžu počet nádob nahradiť častejšou frekvenciou zberu. Preplnené nádoby na triedený zber by tak mali byť minulosťou.

Kde môže nastať problém?

V prípade, že sa obec, OZV a zberová spoločnosť dohodnú na spolupráci, obci bude preplatených 100 percent nákladov na triedený zber. Môže sa však stať, že tieto tri subjekty sa nedohodnú.

Ak napríklad obec bude požadovať od výrobcov bližšie nešpecifikovaný „nadštandard,“ žiadna OZV s ňou zmluvu neuzavrie. Obec sa tak dostane do zlosovania, ktoré prebehne v novo vzniknutom koordinačnom centre. To vytvoria všetky OZV pre každý prúd odpadu a má slúžiť ako platforma na riešenie problémov.

Koordinačné centrum zlosovaním priradí k takejto „čiernej obci“ jednu OZV, ktorá jej však preplatí iba tzv. obvyklé náklady, ktoré ministerstvo vypočíta na základe cien triedeného zberu v okolitých samosprávach.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA