Obehové hospodárstvo v autopriemysle: Bez dotácií by to nešlo

Slovenská firma recykluje textil z vyradených automobilov. V rozširovaní a modernizácii výroby jej pomohli eurofondy.

Jeden automobil obsahuje veľa textilu. Veľká časť z neho putuje na skládky či do spaľovní.

Spoločnosť PR Krajné, s.r.o. ich recykluje. Vyrába produkt s názvom Stered, ktorý dokáže zadržiavať vodu a izolovať hluk. Vďaka tomu je recyklát využiteľný na električkových tratiach – udržateľnejšej forme dopravy ako osobný automobil –, v bývaní, aj v tom, čo ich rozdeľuje: v protihlukových stenách.

PR Krajné založil v roku 2006 Juraj Plesník, ktorý dnes hovorí, že bez podpory z Recyklačného fondu a z európskych kohéznych fondov by projekt nevznikol. Navrhuje však rezortný vylepšiť filozofiu ich čerpania na Slovensku. Od štátu očakáva aj iný prístup k naceňovaniu nakupovaných tovarov.

Automobilová a skládková veľmoc

Slovensko vyrobí najviac automobilov na počet obyvateľov na svete. Jeho vlastní obyvatelia čoraz viac uprednostňujú osobnú prepravu pred hromadnou. Zároveň Slovensko zápasí so skládkovaním, legálnym aj nelegálnym.

Recyklácii automobilového textilu sa napriek tomu na Slovensku nikto systematicky nevenoval. A nielen tam.

„Myšlienkou  spracovania vyseparovaného textilu z vozidiel po skončení životnosti sa podrobnejšie nik nezaoberal v EÚ, ale ani vo svete,“ hovorí pre portál EurActiv.sk Plesník, riaditeľ PR Krajné. Spoločnosť so sídlom v okrese Myjava a jej partneri sú dnes držiteľmi niekoľkých patentov.

Trate, strechy, steny

V roku 2006, keď spoločnosť vznikla, začal Plesník od nuly. Dnes PR Krajné zamestnáva 41 ľudí, za rok 2017 očakáva obrat 800 tisíc až milión eur.

Jeho spoločnosť prispieva k obehovému hospodárstvu spracovaním odpadu, ale aj znižovaním energetickej náročnosti.

Na Slovensku recyklujeme textil z áut patentovanou technológiou

Stered bol použitý v Košiciach a v českej Ostrave pre vybudovanie tichých električkových koľají s funkciou zadržiavania vody. V bývaní sa aplikuje pri stavbe ľahkých vegetačných striech, teda takých, na ktorých možno pestovať zeleň.

„Samozrejme , máme i aplikácie pre štandardné protihlukové steny na znižovanie hluku z  cestnej a železničnej premávky,“ rozpráva Plesník.

Dotácie od štátu aj Únie

V rokoch 2009 – 2010 získalo PR Krajné niekoľkomiliónovú podporu z Recyklačného fondu a z európskych kohéznych fondov (Operačný program životné prostredie).

Z nej spolufinancovala rozšírenie a modernizáciu recyklačných kapacít v rokoch 2010 – 2013.

„Väčšina nákladov na projekt Stered bola a je aj doteraz na bedrách spoločníkov, mojej osoby a najmä spoločníka Luka & Bramer Group, a.s. Napriek tomu môžem s istotou vyhlásiť, že nebyť možnosti získať podporu Recyklačného fondu a nenávratný príspevok zo štrukturálnych fondov, tento projekt by jednoducho nevznikol,“ vysvetľuje Plesník

Podnikateľ chváli aj portál o konkrétnych projektoch obehovej ekonomiky z dielne Slovenskej agentúry životného prostredia. V prístupe štátu však vidí priestor na zlepšenie.

Očakávania od štátu

Za nedostatok v čerpaní eurofondov označuje „rezortný prístup v jednotlivých Operačných programoch. Buď chcete podporu na inovácia a výskum, alebo na podporu obstarania technológie, alebo propagáciu, výstavy a podobne,“ vysvetľuje s tým, že jeho firma potrebovala financie súčasne na viacero typov aktivít.

Zelené podnikanie na Slovensku zostáva vecou osobného presvedčenia

Od štátnej správy a samosprávy očakáva tiež „dôsledné uplatňovanie prijatých zásad trvalo udržateľného rozvoja.“ Napríklad považuje za dôležité, aby „kritériom pre výber dodávateľa nebola len okamžitá ponuková cena, ale cena v rámci životného cyklu použitia výrobku.“

„Princíp obehovej ekonomiky, zodpovednosti k životnému prostrediu a trvalo udržateľnému rozvoju je totiž predovšetkým o peniazoch, ktoré budeme musieť vynaložiť v budúcnosti,“ uzatvára Plesník.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA