Odpad a recyklácia: Únia dokáže viac

Niektoré krajiny síce dosiahli výrazný pokrok, ale objem odpadu v EÚ stále rastie. Hovorí to nová správa Komisie o výkonnosti štátov v oblasti predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklácie. Európa musí pridať, ak sa chce stať skutočnou “recyklačnou spoločnosťou.”

Dobrou správou na úvod je, že objem vyprodukovaného odpadu v niekoľkých krajinách EÚ dramaticky klesol, na čele s Francúzskom, Švédskom, Rumunskom a Poľskom.

Celkovo v období 2006-2008 klesalo množstvo odpadu v EÚ-27 každoročne o 10%.

Výsledky revízie odpadovej stratégie ale zároveň ukazujú, že vo väčšine krajín produkcia odpadu stále rastie, alebo sa ustálila. Zo správy o pokroku, ktorú zverejnila Komisia v minulú stredu (19.1.), vyplýva, že medzi členskými krajinami existujú obrovské rozdiely, v oblasti recyklácie sa napríklad miera recyklácie pohybuje od niekoľkých percent až do 70 %.

Kým v niektorých členských štátoch skládkovanie odpadu prakticky vymizlo, v iných členských štátoch sa zakopáva do zeme viac ako 90 % odpadu.

Celkovo podiel recyklovaného odpadu v Únie má jasne stúpajúcu tendenciu, zvýšil sa z 18% v roku 1995 na 38% v roku 2008.

Odpad ako zdroj, nie problém

Aj keď je odpad stále pre mnohých ľudí problémom, ktorý treba zakopať alebo spáliť, niektorí ho dokážu využiť ako zdroj, ktorý po dôkladnou rozdtriedení, prináša finančný zisk, pripomenul eurokomisár pre životné prostredie Janez Potočnik.

Môj starý mobilný telefón obsahuje zlato, platinu, paládium a meď´. Všetko sú to zdroje, ktorých má Európa príliš málo. Tona takýchto telefónov by obsahovala okolo 280 gramov zlata, 140 gramov platiny a paládia a 140 gramov medi. Nejde o odpad, ktorý by sa mal zakopať či spáliť, ale naopak, ide o zdroj, ktorý by sme si mali ceniť. S premenou Európy na hospodárstvo účinne využívajúce zdroje, ako je vytýčené v stratégii Európa 2020, to myslíme vážne,“ povedal Potočnik potom, čo nechal svoj mobil zrecyklovať v jednom z najväčších svetových recyklačných zariadení v belgickom Hoboekene.

Odpad z elektrických a elektronických zariadení, napríklad zo žiaroviek, počítačov, mobilných telefónov a podobne, prestavuje jednu z najrýchlejšie rastúcich zložiek odpadu v EÚ. Odhaduje sa, že tempo rastu objemu tohto typu odpadu bude trikrát vyššie ako rast objemu komunálneho odpadu.

Potočnik poznamenal, že aj napriek tomu, že produkcia odpadu stále rastie, došlo k určitému „prerušeniu väzby medzi rastom HDP a produkciou odpadu.“

Za posledné desaťročie sa tvorba komunálneho odpadu stabilizovala na približnom množstve 524 kg na hlavu ročne, zatiaľ čo spotreba domácností za rovnaké obdobie vzrástla približne o 16 %

Smer je správny, ale musíme pridať

Podľa eurokomisára to ale nestačí: “Musíme ísť ešte ďalej ak sa chceme stať skutočnou recyklačnou spoločnosťou, predovšetkým čo sa týka prevencie vzniku odpadu.”

Napríklad 25 % potravín nakúpených domácnosťami v EÚ sa vyhodí. Vzniku približne 60 % tohto odpadu by sa dalo predísť, pričom každá domácnosť by tak ušetrila okolo 500 EUR ročne.

Komisár tiež zdôraznil, že recyklácia nielen znižuje emisie skleníkových plynov, energetickú spotrebu a závislosť na dovoze nerastných surovín, ale taktiež zlepšuje kvalitu pôdy a vytvára pracovné miesta.

„Len v sektore recyklácie možno vytvoriť až pol milióna pracovných miest,“ dodal Potočnik.

Štatistiky hovoria jasne

Podľa Eurostatu Únia v roku 2008 vyprodukovala 2,65 miliardy ton odpadu. Na každého obyvateľa EÚ tak pripadlo vyše pol tony komunálneho odpadu. Najviac odpadov na hlavu vyprodukovali Dáni (801 kg), Cyperčania (770) a Íri (733kg).

Na Slovensku vzniklo viac ako 11,47 miliónov ton, jeden obyvateľ v priemere 328 kg komunálneho odpadu. Spolu s ČR, Lotyšskom, Poľskom a Rumunskom patríme medzi krajiny s najnižším objemom odpadu.

Čo sa týka nakladania s vyprodukovaným odpadom, najčastejším spôsobom v Únii stále zostáva skládkovanie – až 40%. Ďalších 20% odpadu sa spaľuje, 23% recykluje a 17% kompostuje. Najlepšie výsledky v recyklácii a kompostovaní dosahujú Rakúsko , NemeckoHolandsko, kde sa šetrným spôsobom zneškodňuje 60-70% odpadov.

Slovensko ďaleko zaostáva za priemerom Únie. V roku 2008 sme až 83% komunálneho odpadu odviezli na skládky a 10% do spaľovní. Kompostujeme len 5% a recyklujeme 3% vyprodukovaného odpadu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA