Odpad skrýva potenciál státisícov nových pracovných miest

Združenie enviro-organizácii odhadlo, že už do roku 2025 môže vďaka odpadu vzniknúť trištvrte milióna pracovných miest. Výzvou zostávajú odlišnosti medzi štátmi EÚ, ktoré čelia rôznym ekonomickým a demografickým výzvam, čo treba zohľadniť pri stanovení spoločných politických cieľov.

Pri realizácii ambicióznej odpadovej politiky v Európe by sa mohlo do roku 2025 vytvoriť viac pracovných miest než Európska komisia tvrdí, že vznikne v súvislosti s podpisom obchodného partnerstva s USA. Vyplýva to zo záverov štúdie Európskeho environmentálneho výboru (EEB), ktorý združuje viac ako 140 zelených mimovládnych organizácií.

Komisia dokončuje návrhy úpravy odpadovej politiky EÚ, v rámci čoho zvažuje nové ambiciózne ciele pre predchádzanie vzniku odpadov a ich recyklácie, ktoré by mali korešpondovať s Plánom pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (2011), Správou o tematickej stratégii predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania (2011) a Iniciatívou v oblasti surovín (2008).

EEB odhadla, že do roku 2025 by potenciálne mohlo naprieč celým reťazcom odpadového hospodárstva vrátane logistiky, opravy, predaja a recyklácie vzniknúť až 750 000 nových pracovných miest na plný úväzok, do roku 2030 by ich mohlo byť až 860 000.

Zároveň by tento scenár EÚ pre efektívne využívanie zdrojov, ktorý zahŕňa ambiciózne ciele pre redukciu odpadu z potravín, opätovné využívanie textílií a nábytku a recykláciu, pomohol do roku 2030 predísť vypusteniu približne 425 miliónov ton emisií CO2.

Opätovným využívaním textílii by sa tiež do roku 2030 ušetrilo takmer 61 miliónov litrov vody.

„Táto správa podčiarkuje masívny potenciál pre postup v zdrojovej efektívnosti v Európe. Ak bude EÚ ambiciózna, môže pomôcť vytvoriť prácu pre jedného zo šiestich aktuálne nezamestnaných mladých Európanov,“ poznamenal Piotr Barczak z EEB.

 

Zdroj: EEB

Flexibilné termíny podľa pásma

Výzvou sú rozdiely pri tvorbe odpadu aj implementácii súčasných odpadových smerníc naprieč Úniou a realizácia riešení v členských štátoch, ktoré čelia odlišným ekonomickým a demografickým výzvam.

Pokiaľ ide o odklon od skládkovania odpadu, EEB zdôrazňuje odlišnú východziu pozíciu jednotlivých európskych krajín. Hoci organizácia inklinuje k štandardizácii celkových cieľov, je potrebné zaistiť dômyselné využívanie odchýlok z časových rozvrhov, ktoré by ju zohľadnili. Navrhujú preto rôzne pásma krajín s odlišnými termínmi pre dosiahnutie opatrení ako priamy zákaz skládkovania kľúčových materiálov.

Za uskutočniteľné považujú, aby krajiny z pásma A, ktoré skládkujú menej ako 15 % odpadu dosiahli ciele predčasne, t.j. už v 2023 namiesto 2025 a v 2028 namiesto 2030. Štáty v pásme D (66 – 90 % odpadu na skládkach), kam zaraďujú aj Slovensko, by zase malo viac času, do roku 2028, resp. 2033.

Tento flexibilný prístup k deadlineom by mal umožniť férový a ambiciózny súbor cieľov, ktorých akumulácia bude prínosná pre celú EÚ. EEB pritom poukazuje na to, že nimi navrhnuté odchýlky v danom príklad sa neodlišujú od tých, o ktorých sa už rokovalo v rámci implementácie smernice o skládkach (1999/31/ES).

Indikátory a škála politických nástrojov

Organizácia odporučila prijať na úrovni EÚ škálu indikátorov pre využívanie surovín, pôdy, vody a emisie skleníkových plynov, aby bolo možné identifikovať a merať pozitívnu úlohu odpadovej politiky. Zároveň Komisiu vyzvala, aby obzvlášť obmedzila spaľovanie biologicky rozložiteľného odpadu a stanovila špecifické ciele preferovaných možností v odpadovej hierarchii, ako je prevencia, opätovné využitie a recyklovanie.

EEB nalieha na využitie škály dostupných politických nástrojov v jednotlivých krajinách, t.j. daňové stimuly pre recyklovaný a opätovne využitý tovar, variabilné schémy pre poplatky za odpad, napr. na základe vyhodeného objemu, a tiež využitie posilneného princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV).

Táto zásada, kedy firmy nesú plnú zodpovednosť za dopady svojich výrobkov na životné prostredie od výberu materiálov a dizajnu až po ich ekologické odstránenie, sa zaviedla pri obaloch už v 90. rokoch a dnes sa uplatňuje aj pri elektrozariadeniach, batériách či pneumatikách.

Výrobcovia však požadujú, aby mali svoje slovo pri riadení schém, ak ich majú platiť, a zdôrazňujú, že budú mať jasný záujem znižovať náklady schém pri súčasnom cieli dosiahnuť ich maximálnu efektívnosť. Podľa štúdie, ktorú si v súvislosti s revíziou odpadovej legislatívy nechala vypracovať Európska komisia, sa poplatky, ktoré producenti v EÚ platia pohybuje v rozmedzí od 14 do 200 eur za tonu toho istého mixu obalových materiálov.

Odpadová reforma na Slovensku

Ministerstvo životného prostredia zaradilo odpadovú reformu medzi svoje priority. Už onedlho by chcelo predložiť paragrafové znenie nového zákona o odpadoch, ktorého legislatívny zámer vláda schválila začiatkom júla 2013. Práve princíp RZV má byť základom fungovania budúceho odpadového hospodárstva na Slovensku.

„Cieľ zákona je jednoznačný – motivovať k tomu, aby sa odpad viac separoval a zhodnocoval, menej skládkoval,“ zdôraznil minister Peter Žiga.

V súčasnosti končia až tri štvrtiny komunálneho odpadu z domácností na skládkach a len zvyšok sa zhodnocuje šetrnejším spôsobom k životnému prostrediu. Vo vyspelých krajinách EÚ je ten pomer opačný a práve k nim sa chceme priblížiť podľa ministerstva priblížiť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA