Odpad a znečistený vzduch sú hlavnými hriechmi Slovenska v ochrane životného prostredia

Európska komisia má nový nástroj, akým chce primäť členské štáty poriadne plniť európsku environmentálnu legislatívu.

Slovensko sa podľa Komisie musí zlepšiť v oblasti odpadového hospodárstva, kvality ovzdušia a vodného hospodárstva. Vyplýva to z “Hodnotenia politík v oblasti životného prostredia (EIR)“, ktorý Európska komisia zverejnila včera, 6. februára.

V prípade, ak členské štáty neplnia dohodnuté pravidlá, Komisia voči nim môže podniknúť právne kroky. Aby k takejto situácii dochádzalo menej, chce s členskými krajinami spolupracovať.

Hodnotenie je preto z pohľadu Komisie nový nástroj, ktorý má zlepšiť uplatňovanie európskych pravidiel v oblastiach odpadového hospodárstva, prírody, biodiverzity, kvality ovzdušia, kvality vody a vodného hospodárstva.

Každý štát v ňom dostal svoje vlastné “vysvedčenie” z environmentálnej politiky.

Zo správy pre Slovensko vyplývajú tri kľúčové výzvy:

Slovensko musí zlepšiť odpadové hospodárstvo. Nízka miera recyklácie a silná závislosť od skládok zapríčinili, že v recyklácii komunálneho odpadu v EÚ Slovensko spolu s Maltou obsadili poslednú priečku.

Čítajte aj: Kto recykluje menej odpadu ako Slovensko? (infografika)

Komisia presadzuje účinnejšie využívanie recyklácie, zavádzanie separovaného zberu a odstraňovanie skládok odpadu.

Slovensko potrebuje zlepšiť kvalitu ovzdušia a to predovšetkým v mestských oblastiach, ako sú Bratislava a Košice. Eurokomisia upozorňuje, že pre zlepšenie kvality ovzdušia by bolo vhodné prestať s dotáciami do hnedého uhlia.

Vodné hospodárstvo sa má zlepšiť najmä v súvislosti s infraštruktúrnymi projektami a s poľnohospodárskym využitím. Krajina potrebuje modernejšie spracovanie odpadových vôd.

Prínos pre ekonomiku

Eurokomisia chce spoločne s členskými štátmi odhaliť príčiny zlého zavádzania legislatívy do praxe a hľadať riešenia ešte skôr, než sa problémy naplno prejavia.

Tvrdí, že efektívne uplatňovanie dohodnutých pravidiel môže európskej ekonomike každoročne ušetriť až 50 miliárd eur na zdravotných nákladoch a priamych nákladoch na životné prostredie.

Prieskum Eurobarometra zistil, že 3 zo 4 občanov Únie považujú spoločné európske pravidlá za nevyhnutný predpoklad ochrany životného prostredia. Až 4 z 5 si myslia, že by to mali byť práve inštitúcie EÚ, ktoré majú mať právo skontrolovať, či sa pravidlá skutočne uplatňujú správne.

„Nejednotné a nerovnomerné vykonávanie environmentálnych právnych predpisov nikomu neprospieva. Zlepšenie spôsobu, akým sa tieto predpisy uplatňujú, pomôže občanom, orgánom verejnej správy i ekonomikám členských štátov,“ hovorí eurokomisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella.

Najväčším problémom je odpad

Najväčšou výzvou pre všetky členské štáty ostáva naďalej odpadové hospodárstvo. Krajiny totiž nedokážu účinne predchádzať vzniku odpadu. Správa uvádza, že implementácia politík pre riešenie odpadového hospodárstva by do roku 2020 mohla priniesť 400 tisíc pracovných miest.

Iba piatim členským štátom sa darí dodržiavať normy pre kvalitu ovzdušia. Najväčší vplyv na jeho znečisťovanie má doprava. Komisia však zdôrazňuje, že je treba pridať aj v úsilí znížiť environmentálny hluk.

Problémy vidí aj v kvalite vody. Až 12 členských krajín Únie čelí právnym krokom zo strany Komisie, keďže sa im nedarí zaistiť dôkladný zber a čistenie komunálnych odpadových vôd. Správa ďalej poukazuje, že všetky členské štáty dlhodobo zápasia zo závažným problémom koncentrácie dusičnanov a úrovne eutrofizácie.

 

V súvislosti s touto témou sa v pondelok 3. apríla 2017, o 10:00 uskutoční v priestoroch Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku podujatie EU Stakeholder Brunch – Životné prostredie: najväčšie výzvy pre Slovensko. Diskutovať budeme za účasti Aurela Ciobanu-Dordeu, riaditeľa na generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre životné prostredie a Norberta Kurillu, štátneho tajomníka na Ministerstve životného prostredia SR. Pre bližšie informácie kontaktujte bako@euractiv.sk

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA