OECD: Nádej pre životné prostredie existuje, no treba konať

„Riešenia najväčších environmentálnych výziev sú dostupné, dosiahnuteľné a môžeme si ich dovoliť“, vyhlásil generálny tajomník OECD Angel Gurria pri predstavovaní správy organizácie o projekcii vývoja životného prostredia.

Nizke Tatry, DeviantArt: Miso H.
Foto: mmisso.deviantart.com

Ak neprijmeme žiadne opatrenia, emisie skleníkových plynov by mali podľa projekcií narásť do roku 2030 o 37% a do 2050 dokonca o 52%. V oblastiach s akútnym nedostatkom vody bude v roku 2030 žiť o jednu miliardu ľudí viac, než dnes, a predčasné úmrtia spôsobené ozónom v atmosfére budú v 2030 štyri krát početnejšie.

Podľa Environmentálneho výhľadu, ktorý vydala minulý týždeň OECD, sú však riešenia známe a môžeme si ich dovoliť. OECD predpokladá, že do roku 2030 sa svetové HDP takmer zdvojnásobí. Stačilo by 1% tohto nárastu, aby sme boli schopní obmedziť najväčších znečisťovateľov ovzdušia na tretinu a limitovať nárast emisií skleníkových plynov na 12%, namiesto 37%. Podľa dokumentu sú najväčšími environmentálnymi výzvami klimatické zmeny, strata biodiverzity, nedostatok vody a dopady znečisťujúcich látok a toxických chemikálií na ľudské zdravie.

„Výhľad má za sebou obrovskú prácu. Kombinuje nádej do budúcnosti s urgentnou výzvou začať okamžite konať. Rozhodovateľom poskytuje dôležitý návod, kombinuje ekonomické a environmentálne analýzy“, vyhlásil nórsky premiér Jens Stoltenberg, ktorý bol v Oslo hostiteľom oficiálneho zverejnenia správy.

Podľa OECD neexistuje jedno riešenie, je nutná kombinácia prístupov. Z pohľadu obmedzovania nákladov je podľa OECD potrebné, aby využívali najmä ekonomické a trhové nástroje. Medzi ne patria zelené dane, efektívnejšie určovanie cien vody, obchodovanie s emisiami, systémy „znečisťovateľ platí“, poplatky za produkciu odpadu, odstránenie environmentálne škodlivých subvencií (napríklad pre fosílne palivá a poľnohospodárstvo), a pod. Trhové nástroje je však potrebné kombinovať s prísnejšími reguláciami a štandardmi, investíciami do výskumu, dobrovoľnými záväzkami, a pod.

OECD zdôrazňuje, že je potrebný globálny prístup. Doteraz boli napríklad za väčšinu emisií zodpovedné rozvinuté krajiny. No rýchlo rastúce ekonomiky Číny, Indie, Ruska či Brazílie situáciu menia. Už v roku 2030 budú mať tieto ekonomiky spolu vyššie ročné emisie, než všetkých 30 krajín OECD.

Európska komisia odhaduje, že opatrenia na obmedzenie vplyvu klimatických zmien budú EÚ „stáť“ 0,4-0,58% HDP (čo je približne 110 euro ročne na obyvateľa). Sternova správa, ktorá v EÚ prispela k odštartovaniu intenzívnych diskusií o klimatických zmenách a ich predchádzaní však hovorí, že ekonomický dopad aktívneho prístupu k riešeniu klimatických zmien môže by nižší, nulový alebo dokonca pozitívny, ak ho porovnáme s „nákladmi nečinnosti“.

REKLAMA

REKLAMA