Ortuť rozdelila Parlament a Radu

Výbor EP pre životné prostredie podporil zákaz zahraničného obchodovania s ortuťou od decembra 2010. Členské krajiny však presadzujú ako konečný termín október 2011.

Od decembra 2010 by sa podľa členov Výboru EP pre životné prostredie nemalo môcť medzinárodne obchodovať s ortuťou. Nemalo by byť možné kovový chemický prvok dovážať ani vyvážať z/do tretích krajín.

Názor členských krajín sa od predstavy európskych poslancov odlišuje. Rada ministrov životného prostredia v minulom roku podporila pôvodný návrh Komisie, podľa ktorého začne zákaz obchodovania platiť od októbra 2011 (EurActiv 29/06/07).

Irena Belohorská, členka výboru pre pre životné prostredie, vtedy upozornila na riziko, ktoré predstavuje vyvážanie nadbytočnej ortute do tretích, najmä rozvojových krajín, ktoré nemajú dostatok financií na moderné ekologické technológie a kontrola je menej prísna. Takáto ortuť sa totiž môže spätne dostať do “v podobe rezíduí v potravinách, či prostredníctvom znečistených riek, nehovoriac o riziku kontaminácie miestnych pracovníkov či obyvateľov”, povedala.

Ortuť by sa mala pred úplnou likvidáciou skladovať “spôsobom, ktorý je bezpečný pre ľudské zdravie a životné prostredie”, zhodujú sa poslanci EP a ministri životného prostredia. Kov sa bude skladovať buď v špeciálnych nadzemných nádobách alebo hlboko pod povrchom Zeme – v starých soľných baniach alebo v bezpečných skalných útvaroch.

“Radi vidíme, že väčšina [členov výboru životného prostredia] zotrvala na svojich stanoviskách z prvého júnového čítania v EP”, povedala Elena Lymberidi-Settimo. Predstaviteľka Európskej kancelárie pre životné prostredie (EEB) zároveň koordinuje Kampaň za nulovú ortuť (Zero Mercury Campaign).

V Európe sa proti ortuti postavilo viacero aktivistov. Napríklad usporiadatelia kampane “Zostaň zdravý, zastav ortuť” uverejnili prieskum, ktorý dokazuje vysokú mieru škodlivosti prvku pre ľudské zdravie. Už malé množstvo tekutého kovu pôsobí ako jed pre mozgové bunky. Náchylné sú predovšetkým nenarodené deti, ku ktorým sa môže dostať ortuť cez telo matky a maternicu.

Ortuť môže do životného prostredia uniknúť z rôznych zdrojov. Uvoľňuje sa napríklad pri recyklácii odpadu, priemyselnej výrobe, čistení neželezných kovov a zemného plynu. Ortuť vo veľkej miere ako surovinu používa aj chlóro-alkalický chemický priemysel. Dokonca aj firmy využívajúce chemický prvok ako surovinu sa zastali návrhu, podľa ktorého budú musieť do roku 2020 svoje fabriky buď zatvoriť alebo ich vybaviť modernými ekologickými technológiami.

Prvý návrh nariadenia o ortuti predstavila Komisia v roku 2006. Zahŕňal zákaz vývozu ortuti a tiež stanovil prísnejšie pravidlá pre jej skladovanie. Myšlienku zákazu dovozu pripojil k návrhu Európsky parlament v prvom čítaní.

O jednotnom stanovisku Parlamentu budú poslanci hlasovať na májovom plenárnom zasadnutí. Ak sa dovtedy poslanci a Rada nedohodnú, legislatívny návrh poputuje do zmierovacieho konania. Jeho výsledkom môže byť úplné zastavenie legislatívneho procesu alebo prijatie kompromisného znenia.

REKLAMA

REKLAMA