OSN: $100 miliárd do klimatického fondu je „uskutočniteľné“

Zvýšenie klimatickej pomoci rozvojovým krajinám na 100 mld. dolárov ročne po roku 2020 je „náročné, ale uskutočniteľné“ za predpokladu, že tomu pomôžu emisné dane a predaj emisných povoleniek. Tvrdí to vo svojej správe Poradná skupina OSN.

Vysoká poradná skupina OSN pre financovanie klimatických zmien vydala správu, ktorá rieši, ako môžu rozvinuté krajiny najlepšie splniť svoje finančné sľuby a pomôcť chudobným krajinám znížiť ich emisie a prispôsobiť sa klimatickým zmenám.

Skupina bola založená vo februári. Tvoria ju hlavy štátov, ministri financií a hospodárstva a tiež finančníci George Soros a Lord Nicholas Stern, autor vplyvnej správy o hospodárskych nákladoch klimatických zmien.

„Budeme potrebovať celú škálu obnoviteľných zdrojov energie v oboch sektoroch – verejnom aj súkromnom,“ vyhlásil Pan Ki-mun, generálny tajomník OSN. Všetky krajiny by mali jasne preukázať svoj záväzok a snahu o zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov, dodal.

„Tieto snahy budú spoločne s novými verejnými nástrojmi, založenými na definovaní cien za emisie uhlíka, kľúčové pri zabezpečení požadovaného financovania,“ vyhlásil Ki-mun.

Správa uvádza, že je potrebné naceniť každú tonu emisií CO2 sumou 20 až 25 dolárov, aby sa získal požadovaný objem financií. Okrem potenciálne veľkého zdroja financií pre chudobné krajiny by to bol tiež vhodný stimul redukcie emisií.

Správa navrhuje nové verejné nástroje, ktoré by mohli zabezpečiť miliardy dolárov ročne.

Draženie emisných povoleniek a uhlíková daň by mohli mobilizovať okolo 30 mld. dolárov, emisie z leteckej a lodnej dopravy by prispeli 10 mld. dolárov a presmerovanie  dotácií pre fosílne palivá by mohlo dať k dispozícii 10 mld. dolárov ročne, tvrdí správa.

Poradná skupina sa tiež zamerala na zdanenie finančných transakcií bánk. Avšak priznáva, že kvôli nedostatku politickej podpory je „náročné zaviesť to univerzálne“.

Súkromný sektor doplní prostriedky

Súkromný sektor by mohol financovať väčšinu očakávaného rastu v nízkouhlíkovej ekonomike, tvrdí správa.

Stanovenie priamej ceny uhlíka by mohlo vytvoriť v rozvinutých krajinách hrubý súkromný kapitál od 100 do 200 mld. dolárov pre klimatické opatrenia. Okrem toho by mohli trhy s emisnými povolenkami prispieť od 30 do 50 mld. dolárov ročne.

Poradná skupina sa domnieva, že banky hrajú významnú úlohu multilaterálneho rozvoja investovania súkromných financií do klimatických projektov. Odhaduje, že za každých 10 mld. dolárov dodatočných zdrojov by inštitúcie ako Svetová banka mohli poskytnúť 30 až 40 mld. dolárov v grantoch a pôžičkách.

Správa prichádza tri týždne pred celosvetovou klimatickou konferenciou v Cancúne. V Mexiku sa lídri pokúsia nájsť spoločnú pozíciu ohľadne klimatického financovania, ktoré je jednou z najkontroverznejších otázok.

„Aj keď sme doposiaľ vykonali veľmi dôležitú časť práce, ktorá je potrebná na to, aby rokovania o klimatickom financovaní pokročili, finálne a azda aj najťažšie úlohy na dosiahnutie dohody v tejto oblasti nás ešte len čakajú,“ povedal Meles Zenawi, etiópsky premiér, ktorý je spolupredsedom skupiny.

Zenawi vyzval lídrov rozvinutých krajín, aby ukázali politickú vôľu a využili túto správu pre prijatie ambicióznej dohody.

Pozície

Komisárka pre opatrenia na ochranu klímy Connie Hedegaard zdôraznila, že spojenie verejných a súkromných financií je pre splnenie sľubov kľúčové. Najmenej polovica príjmov z predaja európskych emisných povoleniek „by mohla byť použitá pre financovanie klimatických opatrní,“ povedala.

„Nikto by sa nemal domnievať, že bude po roku 2020 jednoduché získať 100 mld. dolárov ročne; táto správa však ukazuje, že je to dosiahnuteľné – o to viac, že v skutočnosti by neinvestovanie týchto peňazí viedlo k zvýšeniu nákladov. EÚ sa bude konštruktívne zaoberať hľadaním modelov, ktoré by mohli zabezpečiť, že svet (svoje sľuby) splní, ako sme už my splnili náš počiatočný záväzok pre roky 2010 až 2012,“ vyhlásila komisárka Hedegaard.

Etiópsky premiér Meles Zenawi a nórsky premiér Jens Stoltenberg, ktorý predsedá poradnej skupine, vyhlásili, že získať každoročne 100 mld. dolárov pre klimatické opatrenia v rozvojových krajinách od roku 2020 je „náročné, ale uskutočniteľné.“

„Dúfame, že OSN, ako aj jej členské krajiny a ďalšie náležité inštitúcie, sa chytia hlavných záverov tejto správy pri riešení celosvetovej výzvy klimatických zmien,“ píše sa v ich liste pre Pan Ki-muna, generálneho tajomníka OSN.

Skupina proti chudobe Oxfam tvrdí, že správa potvrdila uskutočniteľnosť sľubov rozvinutých krajín vo financovaní.

„Toto by malo byť naliehavou výzvou pre vyjednávačov, že môžeme rozlúsknuť oriešok klimatického financovania pomocou inovatívnych zdrojov verejných financií, ktoré neprenášajú zodpovednosť na daňovníkov. Teraz je na politických lídroch, aby predložili jasnú cestovnú mapu, ako spraviť toto verejné financovanie reálnym,“ povedal David Waskow, poradca Oxfam-u pre klimatické zmeny.

Mimovládne organizácie zdôrazňujú, že iba verejné financovanie môže pokryť väčšinu zraniteľných spoločenstiev. Žiadajú od vlád, aby bolo financovanie na vrchole priorít existujúcich cieľov rozvojovej pomoci.

Ďalšie kroky

  • 29. november -10. december 2010: Medzinárodná klimatická konferencia OSN v Cancúne, Mexiko (COP16)
  • 28. november – 9. december 2011: Medzinárodná klimatická konferencia OSN v Južnej Afrike (COP17)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA