OSN: V emisných záväzkoch výrazne zaostávame

V utorok vydala OSN výročnú správu o pokroku v redukcii emisií skleníkových plynov. Výsledok nie je dobrý: krajiny splnili len tretinu z toho, čo je potrebné na dosiahnutie dohodnutého zníženia emisií.

Správa hodnotí súčasnú úroveň emisií a predpokladané klimatické zmeny a prichádza k záveru, že zatiaľ čo emisie CO2 sú od roku 2014 statické (potvrdzujú to aj dáta spoločného výskumného centra EÚ), celkový objem emisií skleníkových plynov rastie.

Podčiarkuje „urgentnú potrebu“ uzavrieť medzeru medzi redukciou emisií skleníkových plynov potrebnou na dosiahnutie cieľov stanovených v Parížskej dohode, a záväzkami krajín. Tie doteraz pokrývajú len tretinu zníženia.

Šéf environmentálnej agentúry OSN Erik Solheim hovorí, že vplyvy klimatických zmien už môžeme cítiť vo forme extrémnych výkyvov počasia. Je potrebné zmeniť spôsob myslenia politikov: „Dôležité je hovoriť menej o „náprave environmentálnych problémov“ a viac o „využití ekonomických a sociálnych príležitostí“.“

Správa OSN tiež skúma možnosti zachytávania emisií: od úlohy lesov, po technológie na zachytávanie emisií z priemyslu a dopravy zo vzduchu, a ich dlhodobé uskladňovanie.

No geoinžinierske projekty, ako je zmena pH oceánov, ktorá by pomohla zachrániť koralové útesy, či masívne zachytávanie CO2 v atmosfére, sú poľa správy stále v plienkach.

Pred COP23

Na budúci týždeň sa v Bone stretnú globálni lídri aby diskutovali o spôsoboch, ako splniť hlavný cieľ Parížskej klimatickej dohody: obmedziť globálne oteplenie na dva stupne nad predpriemyselnou úrovňou.

Tento rok pripravujú krajiny „pravidlá hry“ pre budúci rok, keď začnú rokovať o zvyšovaní individuálnych klimatických záväzkov. Dohodnuté majú byť do roku 2020.

Agenda obsahuje implementačné pravidlá, ako je transparentnosť reportovania, financovanie klimatických projektov, či stanovenie kontrolných čiastkových cieľov.

Rozvinuté krajiny, historicky zodpovedné za väčšinu emisií skleníkových plynov spôsobených človekom, by mali prispievať do špeciálneho fondu a na financovanie opatrení pre zmiernenie vplyvov klimatických zmien na menej rozvinuté krajiny a ostrovné štáty, ktoré ako prvé pocítia ich účinky. Očakáva sa veľmi živá diskusia.

Únii hrozí, že na ďalšiu klimatickú konferenciu pocestuje s prázdnymi rukami

Firemný lobing

Mimovládne organizácie vydali v stredu správu o vplyve veľkých znečisťovateľov – uhoľných, ropných a plynárenských spoločností – na klimatické rokovania OSN.

Autori ukazujú, ako sa tieto firmy dokázali „vykúpiť“ z povinností sponzorovaním podujatí COP. Ich hlavným cieľom bolo zabrániť rokovaniam o priamych reguláciách a dôraz presunúť na riešenia založené na trhu.

Corporate Europe Observatory poukazuje na iróniu faktu, že COP23 prebehne v srdci Porýnia, hlavného európskeho uhoľného regiónu, kde firmy s verejnou majetkovou účasťou plánujú pokračovať v investíciách do najviac znečisťujúceho fosílneho paliva.

Transformácia hornej Nitry

V polovici októbra organizoval EURACTIV.sk diskusiu o transformácii uhoľného regiónu hornej Nitry. Výroba elektrickej energie z hnedého uhlia je veľmi znečisťujúca, jej zastavenie je však politicky citlivou otázkou. Slovensko má predpisy umožňujúce jej dotovanie až do roku 2030, čo je však v EÚ postupne ojedinelý prípad.

Koniec uhlia na hornej Nitre: Nádeje sa upínajú na Brusel

V októbrovej diskusii opakovane zaznela požiadavka čo najlepšej informovanosti a investícií do alternatív ekonomického rozvoja pre región, v ktorom hrá doteraz ťažobný priemysel dôležitú ekonomickú úlohu.

REKLAMA

REKLAMA