Parížska dohoda vstúpi do platnosti. Čo bude ďalej? Otázky a odpovede

Zmluva o klíme je vynútiteľná v Európskej únii, celosvetovo nie.

Parížska dohoda vstúpi do platnosti v rekordne rýchlom čase: za 11 mesiacov. Konferencia zmluvných strán (COP) 22 sa na nej dohodla len vlani v decembri. Platnou sa stane v novembri.

Predchodcovi dohody z Paríža, Kjótskemu protokolu, to trvalo vyše sedem rokov.

Deň, kedy sa Parížska dohoda stane platnou, je 4. november 2016. Dvojité kvórum – aspoň 55 ratifikujúcich strán a 55 percent emisií – bolo splnené 5. októbra. Dohoda vstúpi podľa vlastných klauzúl do platnosti 30 dní od splnenia týchto podmienok.

Koľko strán ratifikovalo Parížsku dohodu?

K dnešnému dňu dohodu ratifikovalo 74 strán, ktoré vypúšťajú 58,82 percenta svetových emisií. Informuje o tom webstránka UNFCCC, klimatickej organizácie OSN.

Ratifikovali dohodu všetci veľkí znečisťovatelia?

Nie. Chýba ešte ruská a japonská ratifikácia. Parížsku dohodu však už ratifikovali Čína a Spojené štáty. Európska únia ju ratifikovala ako celok pod vedením slovenského predsedníctva. Z veľkých európskych krajín ju ratifikovali Nemecko aj Francúzsko, väčšina členských štátov však národné ratifikácie ešte nedokončila.

Ako je na tom s ratifikáciou vyšehradská štvorka?

Relatívne dobre. Maďarsko dohodu ratifikovalo ako vôbec prvý členský štát EÚ, Slovensko má ratifikáciu za sebou tiež. V Česku ju už schválila vláda, čaká sa ešte na parlament. Najproblematickejšie je Poľsko, aj to ju však sľúbilo ratifikovať do konca roka. Vo štvrtok 6. októbra dohodu schválili poľskí poslanci, ratifikáciu musí zavŕšiť prezident.

Aký mala význam zrýchlená ratifikácia zo strany EÚ?

Na COP22 v Marrákeši po prvýkrát zasadne CAM (konferencia zmluvných strán k Parížskej dohode). Bude hovoriť o implementácii dohody, detailoch kontroly a reportovania. Súčasťou CAM sú už Čína, Spojené štáty a Brazília, ktoré Parížsku dohodu ratifikovali pred EÚ. Keby to EÚ nebola stihla, išlo by v prvom rade o diplomatické fiasko. V druhom rade by to znamenalo politické fiasko, keďže Európa by sa nemohla podieľať na diskusii o implementácii.

O čom bude COP22 v Marrákeši, ktorá sa začína 7. novembra?

O implementácii Parížskej dohody. Implementácia spočíva v plnení národných plánov znižovania emisií, takzvaných INDC (intended nationally determined contributions), ktoré predložili všetky zmluvné strany. V Marrákeši sa bude hovoriť o tom, ako pokrok monitorovať. Implementácia počíta tiež s vypracovaním plánu, ako dosiahnuť do roku 2020 ročné financovanie opatrení v rozvojových krajinách na úrovni 100 miliárd dolárov.

Koľko a kedy majú finančne prispieť rozvinuté krajiny rozvojovým?

Na klimatickej konferencii COP15 v Kodani v roku 2009 sa rozvinuté krajiny zaviazali k ročnému príspevku 100 miliárd dolárov pre rozvojový svet do roku 2020. V roku 2014 však dosiahol príspevok výšku len 62 miliárd dolárov. Podľa Parížskej dohody by mal skutočný ročný príspevok dosiahnuť 100 miliárd dolárov do roku 2020 a na tejto výške sa udržať až do roku 2025.

Koľko prispela Európska únia?

Súčet národných a európskych príspevkov bol v roku 2014 vo výške 14,5 miliardy dolárov.

Je dohoda právne záväzná?

Áno. Parížska dohoda je medzinárodná zmluva právne záväzná pre rozvinuté aj rozvojové krajiny. V tom sa podstatne odlišuje od Kjótskeho protokolu, ktorý obsahoval záväzky o znižovaní emisií len pre jednu časť krajín.

Je aj vynútiteľná?

Zmluva funguje zdola nahor, nie zhora nadol. Na celosvetovej úrovni nie je vynútiteľná, na národnej, prípadne európskej áno.

OSN nemôže zmluvné strany trestať za nedodržiavanie národných plánov – INDC. Parížska dohoda počíta len s monitorovacím systémom, ktorého detaily budú predmetom rokovania COP22 v Marrákeši.

Na národnej, prípadne európskej úrovni je Parížska dohoda vynútiteľná. EÚ predložila vo svojom INDC záväzok zo svojho energo-klimatického balíčka 2030 – zníženie emisií „aspoň o 40 percent“ do roku 2030. Splnenie majú zaručiť reformovaný Systém obchodovania s emisiami (ETS) a nové nariadenie o zdieľanom úsilí (sektory dopravy, budov, poľnohospodárstva a lesníctva). Obe schémy sú v legislatívnom procese EÚ, rieši ich slovenské predsedníctvo. Obe budú právne záväzné pre členské štáty a Európska komisia ich vie vynucovať podobne ako iné európske právo. Takže pre EÚ platí, že jej záväzky sú právne vynútiteľné – ňou samou.

Každá zmluvná strana má podľa Parížskej dohody povinnosť zapracovať svoje INDC do národného práva. Je na každom štáte, ako bude dodržiavať vlastné zákony.

Ako sa bude kontrolovať plnenie INDC?

Zmluvné strany sa budú stretávať každých päť rokov, aby vyhodnotili plnenie záväzkov v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami. Je to mäkký spôsob implementácie, ktorý sa spolieha na akýsi spoločenský alebo svetový tlak, že „čierne ovce“ prinúti svoje správanie napraviť.

Môže od Parížskej dohody odstúpiť klimatoskeptik Donald Trump, ak ho zvolia za amerického prezidenta?

Áno, ale až na konci svojho mandátu. Samozrejme za predpokladu, že bude dodržiavať medzinárodné dohody.

V článku 28 dohody sa píše, že zmluvná strana môže požiadať o odstúpenie od dohody tri roky od jej vstupu do platnosti. Odstúpenie však tiež musí vstúpiť do platnosti. Podľa dohody to trvá rok od uloženia žiadosti o odstúpenie. To znamená, že na odstúpenie treba celkovo štyri roky. Ak bude Donald Trump zvolený za prezidenta, inaugurácia prebehne v januári. Ak okamžite požiada o odstúpenie, stane sa tak až na konci jeho mandátu, v januári 2021.

Dosiahne Parížska dohoda svoj cieľ?

V článku 2 sa Parížska dohoda zaväzuje k „udržať zvýšenie priemernej teploty na Zemi značne pod dvoma stupňami Celzia nad predpriemyselnou úrovňou a vyvinúť snahy obmedziť oteplenie na jeden a pol stupňa Celzia nad predpriemyselnou úrovňou.“ Predpriemyselnou úrovňou sa myslí obdobie pred rokom 1850.

Podľa súčasného nastavenia však dohoda tento cieľ nedosiahne. Hlavným problémom je, že súčasné INDC – ak sa vôbec dodržia – nezaručujú obmedzenie otepľovania na úrovni dvoch stupňov (do konca storočia v porovnaní s predpriemyselným obdobím). Vedecké konzorcium Climate Action Tracker vypočítalo, že INDC povedú k otepleniu na úrovni 2,4 – 2,7 stupňa. Ak má byť cieľ z Parížskej dohody dodržaný, budú musieť štáty predložiť ambicióznejšie národné ciele.

Čítajte aj: Kto už ratifikoval Parížsku dohodu? Otázky a odpovede o jej schvaľovaní

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA