Parlament chce zelenú rozvojovú politiku

Pri hodnotení záverov konferencie na Bali europoslanci pripomínajú, že enviromentálny rozmer potrebuje aj rozvojová politika a pomoc Európskej únie.

Pozadie

Závery konferencie z Bali sa odvolávajú na analýzy Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny (IPCC). Tie hovoria, že na zmiernenie globálenho otepľovnia bude potrebné výrazne znížiť emisiie skleníkových plynov. Konferencia však nepriniesla výslovný záväzok rozvinutých krajín znížiť emisie o určité percento. Ak sa má globálne otepľovanie obmedziť na nárast o 2°C oproti teplote z predindustriálneho obdobia, rozvinuté krajiny musia do roku 2020 znížiť emisie o 25-40% oproti úrovni z 1990, hovorí analýza IPCC.

Prijatá “Cestová mapa”, bude základom nasledujúcich formálnych rokovaní. Ich cieľom by mala byť nová globálna klimatická dohoda nahrádzajúca Kjótsky protokol. Jeho platnosť vyprší v roku 2012.

Európsky parlament schválil 14. novembra 2007 uznesenie o cieľoch rokovaní na Bali. Hoci počas konferencie došlo k viacerým ústupkom oproti uzneseniu EP, žiadny podľa spoločného vyhlásenia podpredsedu EP Alajo Vidal Quadrasa a predsedu výboru pre klimatické zmeny Guida Sacconiho nespochybnili princípy a pozície EP.

Otázky

Európsky parlament zaujal k záverom konferencie z Bali pozitívne stanovisko. Ocenil, že stanovuje konkrétny termín pre podpis novej medzinárodnej dohody.

Poslanci vítajú rozhodnutie začať v rozvojových krajinách strategický program pre posilnenie investícií do rozvoja, prenosu a používania technológií pre zmierňovanie klimatických zmien. Okrem toho sa domnievajú, že rozvojová politika a pomoc EÚ naliehavo potrebuje hlbší enviromentálny rozmer.

Poslanci vyzvývajú na okamžité prehodnotenie politiky EÚ v oblasti biopalív a upozorňujú na ich negatívne ekologické, sociálne a ekonomické dopady.

Pokiaľ ide o Spojené štáty EP sa domnieva, že by EÚ mala tlačiť na to, aby USA predložili konkrétne krátkodobé ciele znižovania emisií a prípadne tým aj podmieniť účasť na rokovanich, ktoré navrhli USA.

Pozície

Podľa Ireny Belohorskej (NI) musí Európska únia reálne zhodnotiť, aké znižovanie emisii je únosné. “Znížiť emisie o 25 až 40 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990, či dokonca o 50% do roku 2050 sa mi zdá ako zadávanie čísiel znižovania bez toho, aby sme skutočne vedeli, o koľko percent je znižovanie možné”, uviedla a dodala, že to pripomína skôr “lotériu s percentami. ”

Kľúčová je podľa jej slov participácia USA, Číny a Indie, pretože tento globálny problém nemožno riešiť jednostranne. Ako racionálnejšie riešenie Belohorská navrhuje menej ambiciózne percentuálne znižovanie pričom pripomenula neuspokojivé plnenie cieľov stanovených v Lisabonskej stratégii.

Zita Pleštinská (EPP-ED) sa domnieva, že EÚ musí podporovať investície do výskumu a vývoja smerom k účinným a menej náročným technológiám. “Nemôžeme tiež hovoriť iba o CO2. Ukladanie stále prísnejších ekologických podmienok nie je správnym riešením, pretože by sme mohli znevýhodniť práve naše európske malé a stredné podniky. Nesmieme navyše brániť novým myšlienkam, napríklad stratégii nazvanej Vodou ozdravovať klímu”, uviedla vo svojom príspevku.
 
“Som presvedčená, že nielen v Amerike, ale aj v Európe je dobrým strategickým riešením neskanalizovať dažďovú vodu, ale uskladniť ju pre budúce využitie.”

REKLAMA

REKLAMA