EÚ má pochybnosti o Kjótskom protokole

Vyjadrenia predstaviteľov Únie v klimatickej oblasti sa značne líšia v otázke či by EÚ mala naďalej podporovať platnosť Kjótskeho protokolu aj po roku 2012 v prípade, že to nepodporia krajiny ako Japonsko, Rusko či Kanada.

V štvrtok (13.1.) komisárka EÚ pre otázky klímy Connie Hedegaard na konferencii venovanej eko-inováciám varovala svojich kolegov, že je jednoduchšie vidieť slabiny Kjótskeho protokolu než navrhnúť kontúry akejkoľvek dohody, ktorá by ho nahradila.

„Nemali by sme si myslieť, že ak by sme sa ho [Protokolu] zbavili, ľahko vybudujeme niečo nové,“ uviedla. „Trvalo desať rokov vytvoriť všetky detaily v medzinárodnom prevedení, aké dnes máme…Preto hovoríme: ´Dajte si pozor!´ Áno, je to veľmi ťažké získať medzinárodnú právne záväznú dohodu. Áno, je veľa výhrad voči Kjótskemu protokolu, ale postarajte sa, aby sa nevyhodilo to, čo už máme, pokiaľ si nie ste istí, že dostanete niečo, čo ho nahradí.“

Deň predtým (12.1.) generálny riaditeľ Komisie pre klimatické opatrenia Jos Delbeke poodhalil debatu, ktorá sa odohráva za zatvorenými dverami, keď povedal, že EÚ potrebuje „obdobie reflexie“ predtým ako sa rozhodne, či podrží Protokol aj v budúcnosti.

Potvrdil, že Únia plne podporuje dohodu z Kjóta, ale iné štáty, napríklad aj na decembrovej konferencii v Cancúne, dokázali, že sú silne proti. Počas debaty organizácie Worldwatch Institute sa vyjadril: „Musíme to stráviť…Aká je pridaná hodnota toho, že sa EÚ ocitne osamotená v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu, keď vieme, že Japonsko, Čína, USA a Rusko sa nepripoja a to sme len pri rozvinutých krajinách?“

Platnosť ustanovení Kjótskeho protokolu vyprší v roku 2012. Medzinárodné spoločenstvo je rozdelené ohľadom otázky či jeho rámec má byť základom aj pre nástupnícku dohodu.

Na decembrovej klimatickej konferencii v Cancúne sa nedosiahol žiaden výrazný pokrok a rokovania ohľadom Protokolu mnohí považujú za neúspech. Stanovisko EÚ bolo, že bude súhlasiť s druhým obdobím záväzkov ak to podpíšu aj ďalšie krajiny. Budúcnosť dokumentu tak naďalej zostáva jednou z najpálčivejších problémov svetových environmentálnych diskusií.

Hlavný vyjednávač EÚ na cancúnskej konferencii Artur Runge-Metzger, počas debaty organizovanej Centrom pre európske politické štúdiá (CEPS) v stredu 12. januára uviedol, že ide o „dôležitú otázku.“ Jeho vyjadrenia ohľadom budúcnosti Protokolu ale zneli pozitívnejšie ako príspevok Jos Deblekeho na predchádyajúcej besede.

V odpovedi na otázku EurActivu povedal, že v Cancúne prebehli dobré diskusie o „vadách“ Kjótskeho protokolu, týkajúcich sa využívania pôdy a lesníctva, či dodatočnej pomoci. Doplnil, že ďalšie krajiny sa tiež musia jasne zaviazať k opatreniam Protokolu: „Nemyslím si, že by to Únia dokázala sama, keď do medzinárodného právneho rámca je zahrnutých len 10% emisií a vlastne nevieme ako naložiť so zvyšnými 90%.“

„Len ťažko by som to predal svojím kolegom alebo dokonca Medzinárodnej asociácii pre obchodovanie s emisiami (IETA). Nedošlo by k dohode ani v Rade ani v Európskom parlamente."

Živá mŕtvola

Henry Derwent, výkonný riaditeľ IETA lobujúcej za rozvoj obchodovania s emisiami, ktorý tiež vystúpil na konferencii CEPS-u, nazval Kjótsky protokol „živou mŕtvolou.“

Uviedol, že akékoľvek oslabenie záväzkov EÚ voči Protokolu určite vyprovokuje hnev v rozvojovom svete aj medzi domácimi ochrancami životného prostredia.

Holandský europoslanec Bas Eickhout EurActivu prezradil: „Práve prebiehajúca debata je zlá…To čo robí EÚ nie je nápomocné. Správnou debatou by bolo zaistiť, že jasnejšie ciele znížiť emisie, ktoré boli súčasťou smerovania Kjóta, sa tiež stanú súčasťou budúcej dráhy.“ „Ohľadom toho, či bude druhé obdobie Kjóta by som povedal len toľko, že tento most by sme mali prekročiť až keď sa k nemu dostaneme."

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA