Poľnohospodárstvo ako hrozba pre životné prostredie

Konvenčné poľnohospodárstvo spôsobuje obrovské škody na životnom prostredí. Nemecká štátna environmentálna agentúra odporúča prechod na ekologické poľnohospodárstvo.

Poľnohospodárstvo zaberá v krajinách EÚ zďaleka najviac pôdy a ostáva jedným z najdôležitejších hospodárskych odvetví. Štúdia nemeckej Federálnej agentúry pre životné prostredie (UBA) však naznačuje, že takto intenzívne poľnohospodárstvo výrazne škodí životnému prostrediu.

V 40-stránkovom dokumente experti mapujú negatívny vplyv používania pesticídov a umelých hnojív na človeka. Upozorňujú však aj na menej známe vplyvy, ako napríklad hromadný chov zvierat.

„Za posledných 30 rokov inovácie a technologický pokrok v mnohých odvetviach viedli k veľkým úspechom pri znižovaní množstiev znečisťujúcich látok, ktoré zasahujú životné prostredie. Ale emisie, ktoré poľnohospodárstvo vytvára sa nám podarilo znížiť len minimálne,“ vyzdvihli autori štúdie.

Okrem znečistenia poľnohospodárstvo ohrozuje aj biodiverzitu, pretože zaťažuje životné prostredie dusíkom, fosforom a ťažkými kovmi.  Viaceré pesticídy navyše zabíjajú nie len parazitický hmyz, ale aj ten užitočný, ako sú napríklad včely.

Ďalším negatívnym dôsledkom industrializovaného poľnohospodárstva je úbytok viacerých druhov cicavcov a vtáctva, ktorí v dôsledku ľudskej činnosti stratili prirodzené potravinové zdroje.

 Druhý najväčší producent skleníkových plynov

Jedným z najkontroverznejších problémov poľnohospodárstva sú práve emisie skleníkových plynov. Vedci dlhodobo naznačujú, že využívanie úrodných planín, výrub lesov, narastajúca spotreba hnojív ale aj kultivácia zeme a chov zvierat produkujú nadmerné množstvo emisií, ktoré majú výrazný vplyv na zmenu klímy.

V roku 2012 dosiahli emisie poľnohospodárstva v Nemecku 70 miliónov ton CO2, čo sa rovná približne 7,5 percentám celkových ročných emisií. Poľnohospodárstvo sa tak stalo druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia.

Autori uvádzajú, že poľnohospodárstvo je zdrojom až 60 percent emisií dusíka, ktorý v Nemecku presahuje cieľovú hodnotu v rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja až o 20 kg na hektár pôdy.

Nemecku sa doteraz nepodarilo splniť existujúce smernice o dusičnanoch, ktoré sú v platnosti od roku 1991. Európska komisia v súčasnosti pripravuje ich revíziu, ktorá bude ešte prísnejšia.

Na dosiahnutie cieľov nemecká vláda odstráni zníženú DPH na mäso, vajcia a mliečne výrobky. V budúcnosti budú musieť veľkochovateľne ošípaných inštalovať filtračné zaradenia  na zachytávanie emisií. Poľnohospodárom bude pri prekročení maximálnej úrovne hnojenia hroziť vysoká pokuta.

Okrem efektívnejšieho využívania dusičnanov a fosforu preto autori štúdie odporúčajú aj prechod na ekologické poľnohospodárstvo. Bio výrobky by mohli „významne prispieť k zníženiu emisií látok, ktoré znečisťujú životné prostredie.“

EurActiv.sk/EurActiv.com

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA