Poľsko je pre bridlicový plyn na ceste pred Súdny dvor EÚ

Komisia otvorila konanie proti Poľsku, ktoré pozmenilo právne predpisy tak, že prieskumné vrty na bridlicový plyn môžu siahať až do hĺbky 5 000 m a to bez posúdenia možných dopadov na životné prostredie.

Brusel ešte v júni oznámil Poľsku, že proti nemu začne právne konanie za porušenie smernice o posúdení vplyvov na životné prostredie (EIA).

Pokiaľ Varšava do konca augusta adekvátne nezareaguje na výhrady Bruselu, prípad sa môže v dohľadnej dobe ocitnúť na Európskom súdnom dvore.

Poľsko tvrdí, že úprava národného zákona o EIA z júna 2013 obmedzuje vrty pri náleziskách bridlicového plynu, ktoré sa nachádzajú v „citlivých“ oblastiach ako napríklad Natura 2000, na 1 000 metrov.

Ale „keďže v Poľsku sa nachádzajú zásoby bridlicového plynu väčšinou v hĺbke 1 000 až 4 500 m a „citlivé“ oblasti pokrývajú iba 23% poľského územia, nové obmedzenia de facto vylučujú väčšinu projektov na prieskum ložísk bridlicového plynu v Poľsku z pôsobnosti smernice EIA," hovorí Joe Hennon, hovorca komisára pre životné prostredie Janeza Potočnika.

Zákon EIA ukladá výrobcom bridlicového plynu vypracovať k nálezisku analýzu a správu o faktoroch, vrátane objemu použitej vody, množstva vytvorených vrtov a vplyvu ťažkej kamiónovej dopravy, ktorá smeruje do aj z miesta ložiska, na životné prostredie.

Do úvahy sa musí brať umiestnenie projektov a riziko nehôd, najmä v lesoch a husto obývaných mestských oblastiach.

Európske firmy majú s frakovaním, technológia na ťažbu bridlicového plynu, iba málo skúseností. "Štúdie ukazujú, že táto technológia so sebou prináša vysoké riziko kontaminácie podzemných a povrchových vôd, rovnako ako riziká v oblasti kvality ovzdušia a biodiverzity," povedal Hennon.

Vlády, ktoré plánujú pristúpiť k ťažbe bridlicového plynu, by mali podľa Hennona riešiť najprv podľa práva EÚ tieto "základné a relevantné kritériá".

Ak sa európske štáty rozhodnú obísť bruselské smernice, Európsky súdny dvor má právomoc uložiť krajinám vysoké sankcie. K vysokým sankciám pristúpi zriedkakedy. Ale nedávno bolo napríklad Belgicko pokutované sumou 42 000 eur denne za nesprávne uplatňovanie smernice o energetickej efektívnosti.

"Pri výške pokút sa berie do úvahy HDP krajiny a jej schopnosť platiť," povedal úradník EÚ.

Poľský prípad bude Brusel pozorne sledovať, čiastočne aj preto, že EIA je iba jeden z 11 právnych predpisov Únie v oblasti klímy a životného prostredia, ktorý Poľsko stihlo plne transponovať do svojho vnútroštátneho práva v riadnom termíne.

Urýchlenie prieskumu

Paweł Mikusek, hovorca rezortu životného prostredia v Poľsku pre EurActiv.com povedal, že list od Komisie momentálne vo Varšave analyzujú. Nasledovať by mala formálna odpoveď.

Podľa Mikuseka bolo zámerom pôvodnej novely zákona o EIA „urýchliť prieskum a hľadanie nálezísk bridlicového plynu".

"Investori, ktorí súhlasili s koncesiami a [vyhoveli] všetkým dohodám v oblasti životného prostredia, narazili, keď sa rozhodli po analýzach iba o čosi málo posunúť oblasť prieskumu. Potrebovali totiž od začiatku absolvovať celý proces [posúdenia vplyvov na životné prostredie] a to predlžovalo fázu prieskumu," objasnil Mikusek.

Ambície Poľska, ktoré plánovalo použiť bridlicový plyn ako nástroj na zvýšenie energetickej nezávislosti od Ruska, boli tvrdo zasiahnuté odstúpením niekoľkých veľkých hráčov z trhu, ako Marathon Oil, ExxonMobil a Talisman.

Najvyšší kontrolný úrad v krajine začiatkom roka údajne obvinil ministerstvo životného prostredia, že je "nespoľahlivé", a postupuje tak pomaly, že bude trvať 12 rokov, kým krajina naplno začne využívať potenciál bridlicového plynu.

Niekoľko mesiacov pred tým, poľský premiér Donald Tusk odvolal ministra životného prostredia Marcina Koroleca. Tento krok bol podľa neho namierený na „radikálne zrýchlenie operácií v oblasti bridlicového plynu".

Lobing Spojeného kráľovstva a Poľska

Predpokladá sa, že lobovanie v Poľsku a Spojenom kráľovstve malo stáť za prekazením plánu generálneho riaditeľstva Komisie pre životné prostredie, ktoré plánovalo zaradiť smernicu upravujúcu ťažbu bridlicového plynu do klimaticko-energetického balíčka 2030, ktorý Komisia zverejnila v januári.

V tej dobe, úradníci EÚ, trvali na tom, že silné nezáväzné odporúčania môžu byť v konečnom dôsledku efektívnejšie než slabšia smernica s právnou silou.

Komisia pre EurActiv.com potvrdila, že iba jeden (nemenovaný) členský štát reagoval na termín z 28. júla a predložil Bruselu návrh týkajúci sa informovania o minimálnych zásadách ochrany životného prostredia a opatreniach naviazaných na budúcu ťažbu bridlicového plynu.

Podľa skupiny Shale Gas Europe, Komisia očakáva správy z Dánska, Nemecka, Španielska, Maďarska, Litvy, Poľska, Portugalska, Rumunska, Švédska a Spojeného kráľovstva. Tieto štáty majú do konca roka informovať Komisiu o svojich plánoch.

Odporúčania Komisie by mohli byť po revízii právne vymáhateľné už v roku 2015.

Mlčanie zo strany členských krajín aj Komisie, ktoré sprevádzalo 28. júl nie je podľa Antoine Simona, hovorcu Friends of the Earth Europe prekvapujúce.

"Nezáväzný charakter odporúčaní vytvára šedú právnu zónu, ktorú na úkor miestnych komunít a životného prostredia využívajú spoločnosti v krajinách, ktoré podporujú frakovanie," dodal.

Nový výskum Friends of the Earth naznačuje, že proces tvorby politík EÚ k ťažbe bridlicového plynu ovplyvňuje priemyselná lobby. Obchodné skupiny sa s úradníkmi EÚ stretávajú oveľa častejšie ako MVO.

Pozícia:

Marcus Pepperell, hovorca Shale Gas Europe poslal EurActiv.com nasledujúce vyhlásenie: "Komentáre pána Hennona o vysokom riziku sú zavádzajúce. Riaditeľstvo pre životné prostredie si uvedomí, že Komisia sa zasadzuje o rozvoj odvetvia bridlicového plynu environmentálne udržateľným spôsobom, kde sa môžu riziká zmierniť pozorným riadením technológie. Existuje tiež mnoho nezávislých štúdií od veľkej skupiny popredných akademických a inštitucionálnych organizácií, ktoré podporujú túto pozíciu. Verejné zdravie, klíma a životné prostredie môžu byť chránené, bez toho, aby bol ohrozený konkurenčný prieskum a rozvoj projektov zameraných na bridlicový plyn."

Ďalšie kroky:

  • Koniec augusta 2014 Lehota pre Poľsko aby odpovedalo na formálne právne oznámenie Komisie ohľadom novely poľského zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
  • Koniec decembra 2014: Lehota pre členské krajiny, aby reagovali na výzvu EÚ, ktorá sa týka vysvetlenia vplyvu národných plánov rozvoja odvetvia s bridlicovým plynom na životné prostredie.
  • Júla 2015: Komisia preskúma implementáciu odporúčaní a zváži, či ich urobí právne záväznými

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA