Poľsko sa nebude podieľať na znižovaní emisií, vyhlásil prezident

Rozhodnutie môže ohroziť pozíciu EÚ počas vyjednávaní ambicióznej klimatickej dohody, ktoré sa v Paríži začnú už o mesiac.

Nový poľský konzervatívny prezident Andrzej Duda včera (27. otóber) vyhlásil, že jeho krajina nepodporí zmeny v Kjótskom protokole, ktoré by od krajín závislých na uhlí požadovali ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov.

„Zaviazať Poľsko k medzinárodnej dohode, ktorá ovplyvní našu ekonomiku a prináša aj výrazné sociálne náklady, nemôžem bez podrobnej analýzy právnych a ekonomických dopadov,“ povedal Duda len mesiac pred začatím ďalšieho kola klimatických rokovaní, ktoré majú vyvrcholiť podpisom novej medzinárodnej dohody.  

V súlade s oboma fázami Kjótskeho protokolu, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2005 , musia krajiny Európskej únie do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 20 percent v porovnaní s úrovňami v roku 1990.  

Platnosť prvej fázy najväčšej medzinárodnej klimatickej dohody vypršala ešte v roku 2012. Počas rokovaní v katarskej Dohe sa 144 krajín OSN dohodlo na predĺžení záväzkov až do roku 2020. Nie všetky však konečný text ratifikovali.

Dudovo vyhlásenie prichádza len dva dni potom, čo poľské parlamentné voľby vyhrala konzervatívna strana Jaroslawa Kaczyńského Právo a spravodlivosť. Dvojička zosnulého prezidenta Lecha Kaczyńského Jaroslaw počas predvolebnej kampane prisľúbil, že ochráni poľský uhoľný sektor, ktorý je v dlhodobej strate ale na ktorom závisí až 90 percent výroby elektrickej energie.

Experti upozorňujú, že parlament by potreboval 3/5 väčšinu na prelomenie prezidentského veta. Je však nepravdepodobné, že sa o to nový parlament s jednofarebnou vládou vôbec pokúsi.

„Novozvolený poľský prezident jasne naznačuje, že nepodporuje medzinárodnú politiku EÚ v oblasti klímy…Tento prezidentský ťah zasiahne celý ratifikačný proces,“ povedala pre EurActiv analytička bruselského Inštitútu pre európsku environmentálnu politiku Kamila Paquel.

Greenpeace Poľsko považuje toto rozhodnutie za „zlé znamenie,“ ktoré pravdepodobne ohrozí plnenie nových záväzkov EÚ či vyvolať „patovú situáciu“ pri rozhodovaní 28-členného bloku európskych krajín.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA