Poznań: Najaktívnejšie sú chudobné krajiny

Aj napriek tomu, že v týchto dňoch sa na summite v Bruseli rozhoduje o tom, či EÚ bude mať do konca tohto roka schválený energetický a klimatický balíček, pozornosť na klimatických rokovaniach sa upiera predovšetkým k chudobným krajinám a ich vytrvalosti diskutovať o ambicióznych opatreniach pre boj proti zmene klímy.

Ľad, DeviantArt: Miso H.
Foto: www.mmisso.com

Aj napriek nespočetnému množstvu vedeckých správ a štúdií, ktoré varujú, že v klimatickej oblasti je potrebné okamžite prijať opatrenia na zmiernenie už prebiehajúcich procesov, rokovania v Poznańi prebiehajú veľmi pomaly. Niektorí zo stoviek ministrov ospravedlňujú rezervovaný prístup národných delegácií aktuálne prebiehajúcou finančnou krízou, ostatní sa zdráhajú konať, pokiaľ sa USA nepripoja k súčasne platnému Kjótskemu protokolu.

Napriek obmedzeným zdrojom a finančnej kríze vystupujú v diskusiách v Poznańi najaktívnejšie práve rozvíjajúce sa, chudobnejšie krajiny sveta, ktoré vyjadrili vôľu podporiť širokú paletu ambicióznych plánov. Pre ilustráciu:

  • Mexiko včera (11.12.) oznámilo plán do roku 2050 znížiť mieru tvorby svojich emisií o 50%, pričom ako referenčný bod označilo úroveň v roku 2002,
  • Brazília uplynulý týždeň oznámila, že bude z vlastných verejných zdrojov financovať projekty, ktorých cieľom bude do roku 2017 znížiť mieru deforestrácie (odlesňovania krajiny) o 70 percent,
  • Južná Kórea sa zaviazala na budúci rok predstaviť vlastný národný strop pre ročnú tvorbu emisií CO2,
  • Juhoafrická republika bude transformovať svoje hospodárstvo tak, aby dosiahla zastavenie a stabilizáciu produkcie CO2 v období 2020 – 2025, pričom k znižovaniu miery ich tvorby pristúpi v období medzi rokmi 2030 – 2035,
  • India predstavila plán na posilnenie sektora výroby energií zo slnečného svetla,
  • Angola, Pakistan a Nigéria rozvíjajú svoje projekty na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám tak, aby mohli byť implementované a mieru ich úspešnosti bolo možné merať a overiť.

„Jednou z vecí, ktoré skomplikovali tento proces v minulosti, bol dojem, že rozvíjajúce sa krajiny nie sú aktívne [na poli] klimatických zmien,“ hovorí Yvo de Boer, výkonný sekretár Rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC). Dodáva: „V skutočnosti, nič z toho nemožno viac [označiť] za pravdu.“

Na druhej strane, pozitívny signál prišiel včera aj z USA. Štát Kalifornia prijal plán, ktorý požaduje významné zníženie emisií CO2, čo vytvára precedens pre ďalšie národné a medzinárodné kroky USA. Dokument „Global Warming Solutions Act“ je prvým tamojším úsilím, ktoré na legislatívnej úrovni definuje cieľ do roku 2020 znížiť mieru tvorbu emisií tak, aby sa rovnala úrovni z roku 1990, ktorá je referenčným bodom Kjótskeho protokolu.

Príklad Kalifornie sa rozhodli nasledovať aj ďalšie americké štáty – Montana, Nové Mexiko, Oregon, Washington a Utah – ako i štyri kanadské provincie (Britská Kolumbia, Manitoba, Quebec a Ontario). Ich vrcholové správne orgány prisľúbili znížiť emisie skleníkových plynov v rámci tzv. Western Climate Initiative. Austrália je ďalšou z bohatších krajín, ktorá sa chystá publikovať svoj národný plán pre znižovanie emisií CO2. Malo by sa tak udiať v pondelok, 15. decembra.

„Existuje dôraz na zelený rast a zelené investície, ktoré majú [pomôcť] predísť ďalšej hospodárskej kríze,“ dopĺňa de Boer a pokračuje: „Samofinancovanie klimatickej dohody, využívanie zdrojov vytvorených skrz klimatickú reguláciu, napríklad prostredníctvom odvodov z emisného obchodovania alebo aukčného predaja emisných povoleniek, môže podporiť takýto zelený rast.“

Viacerí účastníci konferencie v Poznańi sa nechali počuť, že kompromis o novom klimatickom režime bude možné nájsť na budúci rok v Kodani len vtedy, ak sa budú nástroje spájať s primeraným prístupom k finančným zdrojom a transferom technológií. Ak sa tak nestane, „budú to len slová na papieri,“ konštatoval jeden z delegátov.

REKLAMA

REKLAMA