Poznań opomenula transfer technológií

Uplynulý týždeň skončili svetové klimatické rokovania UNFCCC v Poznańi. Hoci na jednej strane predstavujú pokrok v niektorých technických otázkach, niektoré citlivé témy, napríklad transfer technológií, zostali prakticky neotvorené.

Počas prvých dvanástich decembrových dní sa rozhovory Rámcovej konferencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) niesli v znamení navrhovania plánu práce na rok 2009, ako i riešenia radu niekoľkých technických otázok. Najväčší pokrok sa dosiahol najmä v dvoch oblastiach:

  • metodika merania miery odlesňovania územia (deforestrácie),
  • princípy financovania a pomoci chudobným krajinám pre prispôsobovanie sa zmenenému podnebiu.

Akokoľvek, dlhodobé ciele znižovania emsií skleníkových plynov, či predchádzanie nebezpečným dopadom klimatických zmien, sa aj po Poznańi presúvajú do ďalších  kôl diskusií. Zúčastnené delegácie sa súčasne nedohodli ani na základných črtách budúceho transferu technológií, ktorý je jedným z predpokladov úspešnosti zmierňovanie zmien podnebia.

„Máme to, s čím sa môžeme posunúť vpred a dosiahnuť v Kodani dohodu, ale súčasne sme na stole nechali veľa toho, s čím budeme musieť v roku 2009 pracovať,“ hovorí Keya Chatterjee, zástupkyňa riaditeľa programu pre klimatické zmeny ochranárskej organizácie WWF.

Ministri, ako i environmentálne organizácie sa zhodujú, že počas nadchádzajúcich kôl rokovaní, ako i počas konferencie v Kodani, bude zohrávať kľúčovú rolu Pan Ki-Mun, generálny tajomník OSN. Veľkou výzvou pre neho bude motivovať vlády krajín sveta, aby sa za rokovacím stolom dohodli. Ako hovorí dánska ministerka pre klímu a energetiku, Connie Hedegaard, „bez hláv štátov nemožno vytvoriť medzinárodnú dohodu.“

„Nakoniec, je to o politickej zodpovednosti a politickej vôli,“ dopĺňa dánska ministerka. Veľkú nádej vkladá aj do 44. prezidenta USA, Baracka Obamu, ktorý bude do úradu inaugurovaný 20. januára 2009. Jeho verejný prísľub, že do roku 2020 zníži emisie CO2 na úroveň z roku 1990 podľa nej signalizujú skutočné odhodlanie USA pretransformovať sa na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Podporiť delegátov do Poznańe prišiel aj niekdajší americký viceprezident, Al Gore. Plénum vo svojom príhovore vyzval, aby sa medzinárodné spoločenstvo dohodlo na ustanoveniach nového klimatického režimu, ktorý po roku 2012 nahradí Kjótsky protokol. Povedal, že prežitie ľudstva bude ohrozené dovtedy, pokiaľ bohaté a chudobné krajiny nenájdu spôsob, ako prekonať politickú rozdielnosť. Odvolávajúc sa na Obamove slová, Gore uistil plénum, že ďalší americký prezident bude dbať na vedcké rady a zasadí sa o zákon o národných cieľoch a podporí zmysluplnú klimatickú dohodu na globálnej úrovni.

Pozície

Členovia delegácie Európskeho parlamentu v Poznańi označili závery svetovej klimatickej konferencie za dôležitý bod na polceste ku konferencii 2009 v Kodani. Guido Sacconi (PES, IT): „Pozitívnou správou, ktorú donesieme z Poznańe je potvrdenie jasného odhodlania nastupujúcej administratívy USA aktívne prispieť k boju proti klimatickým zmenám, ako prostredníctvom domácich opatrení, tak i na medzinárodnej úrovni.“ Dodal: „Slová optimizmu, ktoré sme počuli od senátora Johna Kerryho a Al Gorea nám dávajú veľkú nádej, že ďalší rok v Kodani nebude EÚ sama, kto bude viesť [svet] smerom k ambicióznej medzinárodnej dohode.“

Medzinárodná humanitárna organizácia Oxfam víta predovšetkým rozhodnutie, podľa ktorého budú mať rozvíjajúce sa krajiny priamy prístup k Fondu OSN pre prispôsobenie sa klimatickým zmenám. Súčasne však obvinila bohaté krajiny, že ich postoj je prekážkou k jeho efektívnemu financovaniu. Barry Coates, vysokopostavený predstaviteľ Oxfam, hovorí: „Je to dôležité rozhodnutie o zásadných otázkach zodpovednosti, efektívnosti a kontroly peňazí dostupných pre chudobné krajiny pre potreby rýchleho prispôsobenia sa.“ Doplnil, že súčasná miera financovania Fondu je nízka a ak má tento nástroj byť efektívnym, je potrebné prijať rozhodnutia s ohľadom na to.

Veľkú mieru kontroverzie vyvolala požiadavka na uvoľnenie 60 mil. dolárov prostredníctvom  navýšenia výdavkov o 2% na mechanizmus čistého rozvoja (CDM), cez ktorý môžu bohaté krajiny plniť svoje záväzky v rámci Kjótskeho protokolu investovaním v rozvíjajúcich sa krajinách. EÚ a OSN sa zhodujú, že na efektívne fungovanie Fondu je potrebných 50-80 mld. dolárov ročne. Maciej Nowicki, poľský minister životného prostredia, na okraj poznamenal, že „je to veľmi veľký záväzok.“

India odsúdila bohaté krajiny z „bezohľadnosti, taktizovania a zatemňovania“ a doplnila, že najväčšími obeťami sú najchudobnejšie krajiny. Názor Indie doplnil aj vyslanec Ghany: „Budeme musieť investovať viac energie do prekonania priepasti medzi oboma stranami. Je to priepasť vízie a to nie je dobrým signálom pre budúcnosť.“

Su Wei, jeden z členov delegácie Číny, povedal, že väčšina rozhodnutí z Poznańe je „takmer prázdna.“ Odôvodnil to skutočnosťou, že bohaté krajiny nepovedali, ako si predstavujú transfer technológií, ktoré by pomohli chudobným krajinám prispôsobiť sa globálnemu otepľovaniu.

Výkonný sekretár UNFCCC, Yvo de Boer, komentoval výsledok rokovaní z Poznańe slovami: „Buďme čestní, pri vytváraní dohody v Kodani bude dôležité zapojiť rozvíjajúce sa krajiny. A dôležitou súčasťou zapájania rozvíjajúcich krajín je mobilizácia zdrojov.“ Dodal, že bohaté krajiny sa zdržiavajú definovania svojho príspevku, pretože ho vnímajú ako „časť finančného balíka na dosiahnutie širšej dohody.“

Európska únia na druhej strane tvrdí, že umožnenie ľahkého prístupu k finančným zdrojom v čase finančnej krízy by vytvorilo nevhodný precedens. Sigmar Gabriel, nemecký spolkový minister životného prostredia, hovorí: „Chceme zabezpečiť kredibilitu využívania peňazí a kredibilitu projektov.“

REKLAMA

REKLAMA