Pre uhoľné elektrárne platia nové normy, Slovensko môžu stáť 91 miliónov eur

Prevádzkovanie Novák aj po roku 2021 si vyžiada vysoké investície.

Do platnosti vstúpila nová európska legislatíva, ktorá sprísňuje emisné štandardy pre uhoľné elektrárne. Nové limity nadobudnú účinnosť v roku 2021.

Až 80 percent súčasných uhoľných elektrární, ktoré budú vtedy v prevádzke ich nespĺňa, píše sa v štúdii konzultačnej firmy DNV GL. Štúdia pracuje s najprísnejšou úrovňou nových štandardov.

Normám sa bude musieť prispôsobiť aj Slovensko, ktoré ich počas schvaľovania odmietalo. Štandardy podľa štúdie nespĺňa 100 percent slovenských kapacít na čierne uhlie. V prípade hnedého uhlia je to 94 percent. Modernizácia elektrární nás bude podľa odhadu stáť 91 miliónov eur. Z nich by malo ísť 82 miliónov do hnedouhoľných Novák, zvyšok do čiernouhoľných Vojan.

Slovensko nesúhlasilo

Nové emisné štandardy pre uhoľné elektrárne vychádzajú z aktualizovanej verzie o najlepších dostupných technikách (BAT) pre veľké spaľovacie zariadenia. Tá je vykonávacím aktom európskej smernice o priemyselných emisiách.

Aktualizované BAT vstúpili do platnosti vo štvrtok 17. augusta zverejnením v oficiálnom vestníku Európskej únie.

S vykonávacím aktom Európskej komisie súhlasili aj členské štáty v rámci procesu komitológie. Normy pre oxidy dusíka a oxid siričitý, ako aj pre ortuť a prach, ktoré budú účinné od roku 2021, odhlasovali tento rok v apríli. Teraz musia zaručiť ich splnenie.

Bruselská mimovládka European Environmental Bureau (EEB) vtedy upozornila, Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré sa pokúsili prísnejšie štandardy zablokovať. Nesúhlasili s nimi ani ostatné krajiny Vyšehradskej skupiny či Nemecko.

Niektoré elektrárne skončia

EEB tvrdí, že vzhľadom na odhadované náklady v celkovej výške 15 miliárd eur, čaká niektoré uhoľné elektrárne v Európe jednoducho koniec.

„Nové požiadavky pomôžu urýchliť energetickú transformáciu, keďže najznečisťujúcejšie zariadenia budú zatvorené,“ uviedol expert EEB Christian Schaible.

Ktoré krajiny nepotrebujú uhoľné elektrárne? (INFOGRAFIKA)

„Vlády, ktoré chcú vidieť pozitívne výsledky pri kvalite vzduchu, klimatických zmenách a investíciách budúcej udržateľnej infraštruktúry, musia ísť nad rámec týchto minimálnych požiadaviek,“ naliehal Schaible.

Mimovládka tvrdí, že nové pravidlá pre uhoľné elektrárne môžu v EÚ zabrániť až 20 tisíc predčasným úmrtiam ročne.

Vysoké investície do uhlia

Objem kapacít, ktoré bude treba prispôsobiť a náklady, ktoré si to bude vyžadovať, odhadla konzultačná firma DNV GL pre mimovládku Európska klimatická nadácia.

Štúdia z októbra 2016 je zameraná na dva typy uhoľných elektrární – na čierne uhlie a na lignit (hnedé uhlie). Pracuje s najobmedzujúcejšími limitmi pre emisie zo spaľovania uhlia.

Analýza odhaduje, že Slovensko bude mať v roku 2021 v prevádzke 220 MWe čiernouhoľných a 299 MWe lignitových kapacít. Novým emisným štandardom bude treba prispôsobiť celých 220 MWe na čierne uhlie a 284 MWe lignit.

Údaje o skutočných emisiách z roku 2014 porovnávali konzultanti s konečným návrhom na nové štandardy zverejneným v júni 2016 a schváleným v apríli 2017.

Týka sa to Vojan aj Novák

Slovensko má dnes v prevádzke dve uhoľné elektrárne. Čierne uhlie spaľuje elektráreň Vojany na východe, hnedé uhlie zase Nováky na strednom Slovensku.

Súčasná kapacita Vojan je podľa ich prevádzkovateľa, Slovenských elektrární, 220 MWe. Tie tradične spaľujú čierne uhlie z Ukrajiny, ale od roku 2009 aj drevnú štiepku – biomasu.

Brusel povolil dotácie, aby ukončil závislosť na uhlí

Denník SME vo februári 2016 informoval, že do modernizácie má záujem investovať 800 miliónov eur slovenská pobočka americkej spoločnosti Theta Energy Group. Firme však chýbajú referencie.

Nováky, ktoré spaľujú hnedé uhlie, majú dnes celkový výkon 266 MWe. V roku 2015 došlo k modernizácii dvoch blokov tak, aby spĺňali emisné štandardy platné od roka 2016. Dva ďalšie bloky boli odstavené.

Doterajšia obnova nestačila

Štúdia DNV GL odhaduje, že emisné normy pre rok 2021 si budú na Slovensko vyžadovať ďalšie kapitálové náklady v desiatkach miliónov eur. Náklady sa líšia v závislosti od regulovanej škodliviny.

Pri oxidoch dusíka vznikajú kapitálové náklady v Novákoch vo výške 36 miliónov eur. Pri oxide siričitom sú 9 miliónov eur vo Vojanoch a 40 miliónov eur v Novákoch. Pri pevných časticiach sa kapitálové náklady šplhajú na 6 miliónov eur v Novákoch.

Pre Slovensko teda vznikajú celkové kapitálové náklady vo výške 91 miliónov eur. Z nich zhltnú až 82 miliónov hnedouhoľné Nováky.

Slovenskí spotrebitelia pritom už teraz dotujú spaľovanie hnedého uhlia v Novákoch ročnou sumou sto miliónov eur.

Vysoký účet pre V4 a Nemecko

Oveľa vyššie náklady ako Slovensko budú znášať krajiny V4 aj Nemecko.

Česko bude musieť do uhoľných elektrární investovať vyše 2,4 miliardy eur, aby sa prispôsobilo novým normám pre oxidy dusíka, oxid siričitý aj prach.

Stabilné dodávky elektriny: V4 verí v jadro a uhlie

V Poľsku sa odhadované kapitálové výdavky vyšplhali na 4,3 miliardy eur, v Nemecku na 1,2 miliardy. Hoci Nemecko má vyše dvojnásobné kapacity na výrobu elektriny z uhlia ako Poľsko, jeho elektrárne sú už teraz modernejšie.

Štúdia DNV GL odhaduje, že kapitálové výdavky za celú EÚ dosahujú 15 miliárd eur, pričom najdrahšie bude prispôsobiť čiernouhoľné elektrárne novým štandardom pre oxid siričitý.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA