Príspevky ku klimatickej dohode zaostávajú, varujú Francúzi

Väčšina krajín OSN ešte nezaslala svoje národné príspevky ku klimatickej dohode, ktorá má byť podpísaná v decembri. Zo 190 krajín prispeli len štáty EÚ a Švajčiarsko.

Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius je znepokojený „určitým oneskorením“ v zasielaní národných emisných príspevkov v rámci novej klimatickej dohody, ktorá by mala byť podpísaná v decembri v Paríži.

Ako súčasť dohody, ktorá vstúpi do platnosti v roku 2020, sa členské krajiny zaviazali na základe svojich možností prispieť k zmierňovaniu globálneho otepľovania a zabrániť nárastu globálnej teploty nad 2 stupne Celzia.

Sekretariát Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy včera rozposlal nový text návrhu klimatického protokolu. „Umožní nám to pracovať na rodiacom sa konsenze a zvážiť všetky možnosti v predstihu, aby krajiny úspešne uzavreli vyjednávania do Paríža,“ vyhlásila tajomníčka rámcového dohovoru Christiana Figueres.

Do dnešného dňa však zaslali národné príspevky iba Európska únia a Švajčiarsko. Zvyšné krajiny by mali dokumenty posielať do konca tohto mesiaca. Tento deadline však pravdepodobne splní len niekoľko zo 190 krajín.

Prieskum, ktorý zabezpečila spoločnosť New Clime Group, naznačuje, že viac ako tretina krajín zapojených do rokovaní o klíme ešte ani nezačalo pracovať na svojich národných plánoch. Medzi citovanými dôvodmi sú najmä krátke termíny, obmedzené odborné znalosti, ale aj nedostatočné usmernenia, ako vypracovať technicky a administratívne náročné dokumenty.

Približne štvrtina krajín už požiadala o špeciálnu medzinárodnú výpomoc pri vypracovávaní národných klimatických príspevkov, ďalšia štvrtina takéto kroky len zvažuje.

Parížsky protokol „skúša“ novú metódu tvorby globálnej klimatickej politiky. Na rozdiel od rokovaní, ktoré viedli ku Kjótskemu protokolu, si krajiny môžu určiť vlastné postupy a dlhodobé ciele na boj proti zmene klímy.

Podľa prieskumu približne dve tretiny krajín OSN plánuje aktívne znižovať emisie skleníkových plynov. Väčšina krajín pristúpila aj k iným politikám. Napríklad približne polovica uvádza, že plány na prispôsobenie sa zmene klímy budú tvoriť hlavnú zložku ich národného príspevku.

Prezident Spojených štátov amerických Barack Obama minulý týždeň nariadil prezidentským dekrétom inštitúciám americkej federálnej vlády, aby v priebehu nasledujúceho desaťročia znížili emisie CO2 až o 40% oproti úrovni z roku 2008. Federálna vlády by tak podľa odhadov mohla ušetriť až 18 miliárd dolárov.

Viaceré veľké americké korporácie ako napríklad Gneral Electric či IBM už uviedli, že plánujú zverejniť vlastné dobrovoľné záväzky redukcie emisií a využívania obnoviteľných zdrojov energie.   

Spojené štáty by mali zaslať svoj národný príspevok ku klimatickej dohode do konca marca. Očakáva sa cieľ znížiť emisie skleníkových plynov len o približne 25-28 percent.

Prezident Obama totiž čelí Kongresu a Senátu ovládaného republikánmi, ktorí sú tradične skeptickí k otázkam klimatických zmien a otepľovania. Demokrat Obama však verí, že sa mu podarí Kongres presvedčiť. „Republikánska strana bude musieť zmeniť svoj prístup ku klimatických zmenám, pretože si to vyžiadajú voliči,“ vyhlásil.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA