Producenti biopalív odmietajú obvinenia zo zvyšovania cien potravín

Európski výrobcovia biopalív tvrdia, že ich obviňovanie z vyšších cien potravín je neoprávnené. Poukazujú na rôzne ďalšie faktory ako sú špekulácie s komoditami, rastúce množstvo odpadu z potravín a väčší apetít v rozvíjajúcich sa ekonomikách.

Veľké sucho predovšetkým v úrodných častiach Spojených štátov a Rusku a vyššie ceny pohonných látok, ktoré zvyšujú náklady poľnohospodárskej produkcie a distribúcie, viedli v posledných mesiacoch k značnému nárastu cien  základných poľnohospodárskych plodín, ako kukurica, pšenica a cukor.

V pondelok (27.8.) sa vo Francúzsku uskutočnilo stretnutie Informačného systému pre poľnohospodársky trh (AMIS), čo je iniciatíva v rámci G20, ktorá vznikla s cieľom zlepšiť koordináciu národných vlád i Európskej komisie. Diskutovali o tom, či je potrebné zvolať špeciálne stretnutie Fóra rýchlej reakcie.

Veľa faktorov

Podľa generálneho tajomníka Európskej asociácie pre obnoviteľný etanol (ePure) Roba Vierhouta sa neustále hovorí o jednoznačnej súvislosti medzi cenami potravín a pestovaním biopalív, avšak vyššie náklady potravinárskej produkcie ovplyvňuje oveľa viac faktorov než len rastúci dopyt po biopalivách v Európe a USA. Za oveľa vážnejší vplyv považuje špekulácie s komoditami, potravinový odpad a rastúci apetít v rozvíjajúcich sa ekonomikách.

„Nemôžete prezentovať presvedčivý prípad o tom, že biopalivá štrukturálne spôsobujú vyššie ceny potravín,“ argumentuje Vierhout. „Problémy s premenlivosťou cien sme mali po desaťročia a dokonca aj v čase, keď tu biopalivá ešte vôbec neboli.“

Poukázal na zákaz vývozu obilia, ktoré Rusko zaviedlo pred dvoma rokmi z dôvodu obrovského sucha. To „okamžite nafúklo ceny,“ uviedol. „A existuje viac príkladov. Veľmi premenlivé ceny sa zaznamenali aj pri ryži, pričom ryža sa na biopalivá nepoužíva,“ dodal.

Väčší apetít, inovácie

Šéf asociácie ePure nepopiera vplyv vyššieho dopytu po komoditách – tých, ktoré skončia na tanieri i ako pohonné látky. Upozorňuje ale aj na meniace so sociálne vzorce a rast príjmov v rozvíjajúcich sa ekonomikách.

„Každý vie, že dopyt po komoditách rastie. Áno, súhlasím, že biopalivo je jedným z dôvodov, pre rastie dopyt. Ale skutočnou hnacou silou pre vyšší dopyt je, že veľa ľudí v Ázii mení svoje stravovacie návyky a odrazu chcú všetci jesť,“ uviedol.

Podľa Vierhouta má príbeh prezentovaný niektorými skupinami spoločnosti a médiami o vplyve biopalív na ceny potravín aj druhú stránku: vyššie ceny potravín povzbudzujú farmárov k vyššej produktivite a zavádzaniu inovácií.

„Myslím, že to pre nich môže byť podnet viac produkovať. Určite nechceme to, čo sa dialo v minulosti veľmi, veľmi dlhú dobu, keď sme do rozvojových krajín posielali obilniny alebo mäso, čo odoberá týmto krajinám stimul, aby pestovali svoje vlastné potraviny. V tomto zmysle by sa dalo povedať, že ako producenti etanolu v Európe, odoberáme z trhu nadbytok zrna, ktorý by inak šiel do týchto krajín a oslabilo sa ich vlastné poľnohospodárstvo.“

Dodal, že trh s biopalivami pomáha redukovať odpad z poľnohospodárstva tým, že premieňa nevyužité zvyšky rastlín na palivo.

„O tomto som nikde nečítal,“ uviedol Vierhout a dodal, že v rámci rôznych kampaní sa tvrdí, „že odoberáme z trhu potraviny a nič naň nevraciame. To jednoducho nie je pravda.“

Opatrnejší prístup

Interpretácie príčin vyšších cien potravín sa líšia. Organizácia FAO i chovatelia dobytka požiadali USA, aby vzhľadom na dôsledky devastujúceho sucha pozastavili mandát pre opatrenia politiky biopalív.

Takisto Svetová banka je v posledných rokoch opatrnejšia pri poskytovaní podpory pre produkciu biopalív. V súvislosti s rekordným nárastom cien potravín v roku 2008 vtedajší ekonóm Svetovej banky Donald Mitchell uviedol, že veľký nárast produkcie biopalív v EÚ a USA „boli najdôležitejším faktorom“

„Bez týchto nárastov by globálne zásoby pšenice a kukurice tak výrazne neklesali, ceny repky olejnej by sa nestrojnásobili a nárasty cien z dôvodu iných faktorov, ako sú duchá, by boli miernejšie,“ skonštatoval vo svojej správe.

Hoci sa kritika biopalív týka predovšetkým ich tzv. prvej generácie, ktorá sa vyrába z pšenice, kukurice, cukrovej repy, sóje a iných plodín používaných na výrobu potravín, ochranárom sa nepáčia ani alternatívy vyrábané z nejedlej palmy alebo jatrophy. Aj tie totiž predovšetkým v rozvojových krajinách zaberajú pôdu a využívajú vodu, ktorá by mohla ísť na produkciu potravín, pričom ich environmentálne prínosy sú minimálne alebo žiadne.

Ani Európska komisia zatiaľ nedokázala nájsť kompromis pre zásady nepriameho vplyvu biopalív na využívanie pôdy.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA